Vyraďovanie zdrojov a vyhoreného paliva

Na jadrovej elektrárni A-1 J.Bohunice sa vyriešila situácia s vyhoreným palivom a v súčasnosti sa realizujú najmä tieto aktivity: spracovanie a úprava pevných a kvapalných rádioaktívnych odpadov (RaO), kalov a sorbentov z prevádzky a vyraďovania jadrovej eletrárne A-1 do formy, vhodnej pre konečné uloženie, uloženie upravených rádioaktívnych odpadov na úložisko v Mochovciach, vybudovanie skladov pre rádioaktívne odpady, ako aj dekontaminácia povrchov technologických zariadení a stavebných objektov. Náklady na vyraďovanie jadrovej elektrárne A-1 predstavujú od r.1995 do ukončenia I.etapy prác v roku 2007 objem takmer 6 mld.Sk a sú hradené z prostriedkov Štátneho fondu likvidácie jadrových energetických zariadení a rádioaktívnych odpadov.
Riešenie zadnej časti palivového cyklu jadrovej energetiky môže byť uskutočnené v troch alternatívach: uloženie vyhoreného paliva do trvalého úložiska na území SR, odvoz vyhoreného paliva do trvalého úložiska v zahraničí, alebo odvoz vyhoreného paliva na prepracovanie do zahraničia, následný návrat späť do SR a uloženie do trvalého úložiska. 1. Z ekonomického hľadiska vychádza najlacnejšie tzv. "otvorený palivový cyklus", so 40 až 50-ročným skladovaním v bazéne a následným trvalým uložením vyhoreného jadrového paliva do hlbinného úložiska na území SR bez prepracovania. Podľa údajov Slovenských elektrární, a.s., náklady pre všetkých 6 blokov jadrových elektrární v SR predstavujú 68 mld.Sk. 2. Odvoz vyhoreného paliva do trvalého úložiska v zahraničí vyžaduje omnoho vyššie náklady oproti prvej alternatíve, až vo výške 124 mld.Sk. Táto možnosť by mohla byť akceptovateľná, ale vyžaduje záruku, že sa vyhorené palivo nevráti nikdy naspäť na naše územie. V súčasnosti nie je nijaká krajina, do ktorej by bolo možné definitívne odviezť vyhorené jadrové palivo. Je to napríklad v rozpore s platnou legislatívou Ruskej federácie. 3. Odvoz vyhoreného paliva na prepracovanie do zahraničia a následný návrat späť do SR sa odhaduje na 240 mld.Sk. Z ekonomického hľadiska je však neprijateľný, lebo po prepracovaní sa nám vráti vysokoaktívny odpad, ktorý treba aj tak hlbinne uložiť, navyše treba bezpečne uložiť plutónium, ktoré je extrémne toxické a vyžaduje vysoké náklady na špeciálne ukladanie. Základnou koncepciou zadnej časti palivového cyklu jadrovej energetiky v súčasnosti je zriadenie trvalého hlbinného úložiska na území SR. Neuvažuje sa s alternatívami č.2 a 3. Prípravné a vývojové práce hlbinného úložiska v SR začali v r.1996 a sú financované z prostriedkov Štátneho fondu likvidácie jadrových energetických zariadení a rádioaktívnych odpadov. 5.1.4.