Možné dopady reštrukturalizácie elektroenergetiky na zamestnanosť

Očakávané zefektívnenie činnosti podnikateľských subjektov elektroenergetiky, ako aj odčleňovanie aktivít, ktoré nemajú charakter prirodzeného monopolu, z týchto subjektov, budú mať dopad na stav pracovníkov v odvetví. Možno reálne predpokladať, že dôjde k uplatneniu týchto pracovníkov v iných odvetviach, resp. ako subdodávateľov týchto prác pre energetiku. Ide predovšetkým o stavebne - montážnu činnosť, projekčnú činnosť, inžiniersko - investorskú činnosť, opravárenskú činnosť (nad základnú údržbu), bytové hospodárstvo a ostatné obslužné činnosti. Treba uviesť, že predpokladané inštitucionálne zmeny (napr. zriadenie regulačného úradu), ale najmä postupný vstup na vnútorný trh EÚ a s tým súvisiaci vznik nových subjektov (napr. operátor trhu, obchodníci s elektrinou a pod.) vyvolajú potrebu vytvoriť nové pracovné príležitosti. Z analýzy možných dopadov reštrukturalizácie odvetvia na zamestnanosť vyplývajú nasledovné skutočnosti:
 súkromné akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným už prešli procesom transformácie (vrátane riešenia zamestnanosti) vo väzbe na svoj očakávaný rozvoj, zákazkovú náplň a reálne hospodárske výsledky,
 rozhodujúce spoločnosti energetiky sa pripravujú na vstup na otvorenie trhu, analyzujú možné organizačné usporiadanie, spôsob riadenia, využitie pracovnej doby a pod. tak, aby mohli urýchlene reagovať na konečné rozhodnutie o ďalšom postupe reštrukturalizácie a privatizácie,
 racionalizácia stavu zamestnancov sa v maximálnej miere bude realizovať prirodzeným pohybom zamestnancov, obmedzovaním prijímania, neobsadzovaním, resp. prehodnocovaním pracovných pozícií v prípade odchodu zamestnancov, skončením pracovného pomeru na dobu určitú - v spolupráci so sociálnymi partnermi tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé dopady,
 vznik nových subjektov na trhu s elekttrinou, prípadne čiastočná privatizácia môže vyvolať nepriame (dnes ťažko vyčísliteľné) dopady tým, že nové vedenia spoločností budú prehodnocovať terajšie dodávateľské systémy, resp. budú hľadať nových dodávateľov. 5.2. Zásobovanie teplom
5.2.1. Spotreba energie na zásobovanie teplom

Zásobovanie teplom predstavuje významnú časť energetického hospodárstva nášho štátu. Na Slovensku sa historicky stal dominantným spôsobom zásobovania teplom centralizovaný spôsob, čo zodpovedá zásadám efektívneho využívania energie. Zo systému centralizovaného zásobovania teplom je zásobovaných teplom takmer 100 % bytových domov, čo v celkovom bytovom fonde predstavuje asi 49 %. Celková výroba tepla v zariadeniach centralizovaného zásobovania teplom v r.1996, z ktorých sa predáva teplo do obytných budov, bola 116 PJ.