referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Energetika a zdroje jej financovania v SR do roku 2002
Dátum pridania: 17.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Bublinka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 12 061
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 52.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 87m 50s
Pomalé čítanie: 131m 45s
 

Legislatívne je podpora kogenerácie ustanovená v zákone č.70/98 o energetike, kde výkupca elektriny je povinný vykupovať všetku elektrinu zo zdrojov, ak tie sú environmentálne odôvodnené a umožňujú to technické a ekonomické podmienky a dodávateľ tepla je povinný vykupovať teplo z obnoviteľných alebo druhotných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby elektriny a tepla na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok s priamymi odberateľmi tepla, ak sa tým nezvýši cena tepla u odberateľa alebo nezníži energetická účinnosť ostatných zdrojov tepla v sústave a v zákone č.286/92 o dani z príjmu, kde od dane z príjmu sú oslobodené v kalendárnom roku výstavby a v nasledujúcich 5 rokoch príjmy právnických a fyzických osôb z prevádzky obnoviteľných zdrojov energie a zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
V pripravovanom návrhu zákona o racionálnom využívaní energie sa navrhuje prijať ďalšie opatrenia na podporu rozvoja združenej výroby elektriny a tepla. 5.3. Palivá

5.3.1. Zemný plyn

5.3.1.1. Spotreba plynu

Zemný plyn (ZP) je zo všetkých fosílnych palív pre životné prostredie najprijateľnejší, pretože neprodukuje kysličníky síry, pevné častice a emituje aj omnoho menej NOx a CO2. V rokoch 1995 až 1998 celková spotreba zemného plynu rástla, najmä z dôvodu nárastu odberu v terciálnej sfére a maloodbere (o 14 %) a u obyvateľstva (až o 20 % !). Naopak, spotreba vo veľkoodbere medzi rokmi 1996 až 1998 klesla (o 3,7 %). Spotreba zemného plynu v roku 1997 predstavovala až 32 % z celkového objemu spotreby primárnych energ etických zdrojov v Slovenskej republike (739 PJ), pričom podiel v r.1995 tvoril 29,7 %.



Vývoj spotreby zemného plynu podľa uvedených údajov môže ovplyvniť najmä budovanie paroplynových zdrojov, predpokladaná revitalizácia priemyslu, ako aj vývoj cien plynu.
K 31.12.1998 má prístup k zemnému plynu takmer 90 % obyvateľstva, na Slovensku je už 57 %-ná plynofikovanosť obcí (1639 z 2867 obcí, z toho v r.1998 splynofikovali 220 obcí). Po Holandsku má naša krajina najhustejšiu plynovodnú sieť v Európe.

5.3.1.2. Spoľahlivosť zásobovania a tranzit

Monopolným prepravcom a distribútorom zemného plynu je Slovenský plynárenský priemysel š.p. (SPP, š.p.). Zodpovedá za nákup a predaj zemného plynu, tranzit cez územie Slovenskej republiky, vysokotlakový domáci prenos a veľkoobchodnú i maloobchodnú distribúciu zemného plynu. Je prevádzkovateľom vysokotlakového potrubného systému aj miestnej rozvodnej siete. Pri využívaní strategických podzemných zásobníkov zemného plynu spolupracuje SPP, š.p. so spoločnosťami skupiny Nafta, a.s. Gbely a Pozagas, a.s. Malacky. Spoločnosti skupiny Nafta,a.s. ťažia tiež ropu, gazolín a zemný plyn. Prostredníctvom tranzitného plynovodu sa zemný plyn dodáva aj do podzemných zásobníkov v Lábe so súčasnou prevádzkovou kapacitou cca 2,3 mld.m3. Prevažnú časť uskladňovacej kapacity využíva Slovenský plynárenský priemysel, š.p., zvyšnú kapacitu využívajú aj zahraničné spoločnosti.
Z medzinárodného hľadiska hrá SR dôležitú úlohu v tranzite zemného plynu. Pätina plynu spotrebovaného v Západnej Európe prechádza cez naše územie a po Ukrajine sme druhou najväčšou tranzitnou krajinou na svete (v roku 1998 sme prepravili 84,1 mld.m3 zemného plynu). V súčasnosti sa buduje piata línia tranzitného plynovodu, čím sa ďalej rozšíri kapacita tranzitnej plynárenskej sústavy.
 
späť späť   16  |  17  |   18  |  19  |  20  |  ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.