Súčasný stav v spotrebe domáceho hnedého uhlia charakterizuje jej pokles, ktorý je zapríčinený najmä:
 vysokou cenou hnedého uhlia v porovnaní so súčasnými cenami zemného plynu,
 plošnou plynofikáciou obcí pri nízkej (krížovo dotovanej) cene plynu pre obyvateľstvo, v dôsledku čoho klesá spotreba triedených druhov hnedého uhlia,
 vysokým obsahom síry v palive (0,9 - 2%), v dôsledku čoho podstatná časť stredných a veľkých energetických zdrojov nesplňuje predpísané emisné limity. Zákon č.393/98 posúva síce možnosť prevádzky takýchto zdrojov do konca roku 2006, avšak výška poplatkov, stanovená zákonom č.401/98, exponenciálne rastie tak, že prakticky od roku 2002 sa tieto zdroje stanú ekonomicky neefektívne. 6. Trvalo udržateľný rozvoj
6.1. Ochrana životného prostredia

Ochrana životného prostredia je jedným z determinujúcich faktorov formulácie energetickej politiky. Vychádzajúc z platného legislatívneho rámca a z medzinárodných dohovorov je zrejmé, že realizácia energetickej politiky musí rešpektovať vyváženosť cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, pričom sa objektívne prejavuje kontraproduktívnosť a/alebo synergický efekt jednotlivých faktorov. Základné aspekty môžeme charakterizovať nasledujúcim spôsobom:
 realizácia opatrení na zníženie emisií a základných znečisťujúcich látok povedie k vyššiemu využitiu zemného plynu,
 základnými podmienkami pre dosiahnutie Kyotského cieľa je udržať podiel výroby energie zo zdrojov minimálne produkujúcich CO2 a zvýšiť pozornosť znižovaniu energetickej náročnosti, úsporám energie a budovaniu obnoviteľných zdrojov. Preto energetická politika v oblasti obnoviteľných zdrojov by mala využívať jednotlivé programy a iné nástroje tak, aby stimulovali využitie čo najväčšieho technicky a ekonomicky akceptovateľného potenciálu už pred r.2008. V oblasti energetického hospodárstva je kritickým miestom problematika tvorby CO2 zo spaľovania a transformácie palív. Z opatrení prichádzajú v Slovenskej republike do úvahy najmä:
 reštrukturalizácia priemyslu, zintenzívnenie prieniku technológii s nižšou energetickou náročnosťou a vyšším stupňom konečného zhodnotenia produktov,
 prijatie programu znižovania energetickej náročnosti (zníženie konečnej spotreby energie),
 podpora programov na vyššie využitie obnoviteľných zdrojov (tvorba CO2 pri použití biomasy ako paliva sa podľa metodiky Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny IPCC nezapočítava do bilancie skleníkových plynov),
 zvýšenie podielu spotreby palív s nižším obsahom uhlíka na jednotku energie (zámena palív),
 prijatie programu využívania zemného plynu ako pohonnej hmoty v doprave,
 pri podpore programov na znižovanie emisií skleníkových plynov je možné podľa Kyotského protokolu použiť aj tzv. flexibilné mechanizmy (viď príloha).