Potenciál úspor v tomto sektore existuje, ale je nižší v porovnaní s inými sektormi.
Bytový sektor: Významné zmeny dosiahol tento sektor vzhľadom na potrebu eliminovať značný nárast cien tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v posledných rokoch. Systematickým hodnotením úrovne hospodárenia s teplom u sústav tepelných zariadení, z ktorých sa dodáva teplo do objektov, ako aj hospodárnosti využitia tepla v objektoch, sa postupne darí zvyšovať mieru efektívnosti využitia tepla. Úspory možno dosiahnuť tiež zvýšením účinnosti osvetlenia, používaním moderných spotrebičov, zatepľovaním, ap.

Možno očakávať, že zvyšovaním úrovne vybavenosti sektoru služieb a domácností elektrospotrebičmi a komfortu bývania (v spotrebe elektriny 5200 kWh/obyvateľa v r.1998 je SR pod úrovňou všetkých vyspelých porovnateľných krajín) sa bude zvyšovať aj spotreba energie v týchto sektoroch. Skúsenosti vyspelých krajín ukazujú, že najúčinnejšie sa vplyv štátu na politiku úspor prejavuje prostredníctvom cien energie a menej pomocou priamej finančnej pomoci. Cenová politika je všeobecne považovaná za najúčinnejší nástroj na zracionálnenie spotreby energie. Za najvýznamnejšie formy podpory zo strany štátu možno považovať:
 priamu podporu. Je známe, že iba propagácia a vzdelávanie nestačí a je potrebná určitá miera finančnej stimulácie. Výsledky doteraz uskutočnených štátnych programov oprávňujú konštatovať, že vytvorenie fondu na podporu hospodárneho využívania energie je v tomto štádiu transformácie spoločnosti nevyhnutné a podľa skúseností vyspelých ekonomík zostáva výhodné aj v období rozvoja národnej ekonomiky.  nepriamu podporu. Ide najmä o: zreálnenie cien energie, čo je základný predpoklad pre racionálne správanie sa všetkých subjektov v procese výroby, rozvodu a spotreby energie, ale aj pre motiváciu podnikateľov v oblasti obnoviteľných energetických zdrojov. Ceny sú najsilnejším impulzom pre správanie sa trhu. Ďalšie možné formy nepriamej podpory sú: časové a výkonové rozšírenie oslobodenia od dane z príjmu z prevádzky obnoviteľných zdrojov energie, prijatie legislatívy na využitie projektových metód financovania energetickej racionalizácie (financovanie treťou stranou, tzv. zmluvné výkony energetických služieb), a širšie zapojenie sa SR do medzinárodných aktivít. V posledne menovanej oblasti ide predovšetkým o programy Európskej Únie, na ktorých sa SR zúčastňuje (PHARE, SAVE II, JOULE-THERMIE, SYNERGY) a aktivity vyplývajúce z Protokolu energetickej charty o energetickej účinnosti a súvisiacich ekologických aspektoch, ktorý SR ratifikovala ako prvá z členských krajín Energetickej charty.