Trhová ekonomika nie je schopná v každej situácii zabezpečovať taký efektívny dopyt, ktorý by umožňoval realizáciu reálneho národného produktu za ceny kryjúce výrobné náklady a zároveň zabezpečujúce podnikateľovi potrebný zisk v podmienkach úplného využívania všetkých výrobných zdrojov.

II. Keynesova makroekonomická teória
Na rozdiel od klasickej makroekonomickej teórie sústreďoval Keynes svoju pozornosť na problematiku efektívneho dopytu. Podstatou je predpoklad, že celková úroveň takých makroekonomických veličín akými sú HDP, výroba a zamestnanosť nie je podmienená celkovými výrobnými možnosťami danej ekonomiky, ale celkovým kúpyschopným dopytom, ktorého výška závisí od ziskových očakávaní podnikateľov. Rovnováha ekonomiky závisí od efektívneho dopytu, pričom táto rovnováha ekonomického systému nemusí zabezpečovať plné využívanie jestvujúcich výrobných zdrojov (práce a výrobných kapacít). Efektívny dopyt určuje úroveň celkovej výroby. Nedostatočne efektívny dopyt je obmedzením celkového rozsahu výroby, čo spôsobuje pokles príjmov všetkých hospodárskych subjektov. Celkový kúpyschopný dopyt spoločnosti tvorí národný produkt ako súhrn všetkých peňažných dôchodkov. Základnými zložkami dopytu sú výdavky domácností na spotrebu (dopyt po spotrebných statkoch) a výdavky podnikov a firiem na investície (dopyt po investičných statkoch) Na základe analýzy týchto aspektov prišiel Keynes k záveru o definičnej rovnosti úspor a investícií, ktorá vyplýva z matematického odvodenia. Keynes predpokladal pôsobenie základného psychologického zákona, podľa ktorého ak rastie dôchodok tak spotreba sa absolútne zvyšuje, ale jej podiel na dôchodku sa znižuje. Spotreba je teda funkciou dôchodku, ale klesajúcou (spotreba rastie pomalšie ako dôchodok). Nakoľko medzi úsporami a investíciami nepôsobí mechanizmus zabezpečujúci ich rovnosť, vzniká situácia, ktorú Keynes nazval medzerou úspor, t.j. uvažované investície sú nižšie ako úspory, respektíve medzerou investícií, t.j. uvažované investície sú vyššie ako úspory. III. Problematika zamestnanosti u Keynesa
Keynes podobne ako neoklasická ekonómia uznával existenciu dobrovoľnej nezamestnanosti. V tomto prípade dobrovoľne nezamestnaní pri danej úrovni miezd pred prácou uprednostňujú voľný čas, štúdium, starostlivosť o deti a iné. Rozdiel medzi Keynesom a neoklasikmi spočíva v tom, že Keynes ich nezáujem o prácu vidí v neochote pracovať za mzdu, ktorá zodpovedá hraničnému produktu práce, ak hraničná neužitočnosť práce je vyššia ako mzdy, kým neoklasici predpokladali len existenciu pružnosti cien a miezd, čo môže viesť k dobrovoľnej nezamestnanosti. Podľa Keynesa ponuka práce nemá rozhodujúci vplyv na výšku zamestnanosti, vyjadruje len jej maximálnu možnú úroveň.