Celková zamestnanosť závisí od úhrnného efektívneho dopytu, konkrétne od dopytu spoločnosti po spotrebných statkoch a dopytu po investíciách. Dôležitým poznatkom je, že o celkovom objeme zamestnanosti rozhodujú podnikatelia, presnejšie povedané objem veľkosť ich dopytu po práci. Preto aj celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu v jeho členení, t.j. od výdavkov spoločnosti vynaložených na spotrebné statky a od výdavkov spoločnosti vynaložených na investičné statky. Podstatu Keynesovho pohľadu na zamestnanosť teda možno zhrnúť do okruhu problémov:
 Pri daných vybraných zdrojoch, technológii a výrobných nákladoch je národný dôchodok funkciou zamestnanosti
 Spotreba je tiež funkciou zamestnanosti, pretože sklon k spotrebe závisí od dôchodku
 Zamestnanosť je funkciou spotreby a investícií a v konečnom dôsledku teda funkciou celkovej ponuky práce, sklonu k spotrebe a výšky investícií.
 Rast zamestnanosti vedie k poklesu produktivity práce, ktorá určuje reálne mzdy. Preto je neefektívne udržovať vyššiu ako úplnú zamestnanosť (neexistencia prezamestnanosti)
 Ak sa zvyšuje zamestnanosť, zvyšuje sa aj spotreba a rastú aj výdavky na spotrebu, ale pomalšie, ako sa zvyšuje celkový kúpyschopný dopyt.
 Podnety k investíciám zaznamenávajú výkyvy, ktoré by mal korigovať štát – celkový objem zamestnanosti nemožno ponechať na podnikateľské subjekty, ale aj na štát.

IV. Peniaze a úrok u Keynesa
Podľa Keynesových predpokladov peniaze neovplyvňujú hospodárske procesy tak, ako to vyplýva z kvantitatívnej teórie peňazí, podľa ktorej zmena množstva peňazí v obehu vyvolá zmenu cien. V podmienkach nevyužívaných výrobných zdrojov zmeny množstva peňazí v obehu nevplývajú na výšku cenovej hladiny, ale dôsledky týchto zmien sa prejavia v novej úrovni celkovej výroby a zamestnanosti. Keynesovo chápanie peňazí je založené na teórii preferencie likvidity – peniaze predstavujú najvyššiu likviditu, pretože ich možno najjednoduchšie premeniť na inú majetkovú formu. Táto teória vysvetľuje príčiny držby peňazí hospodárskymi subjektami a príčiny ich dopytu po peniazoch. východiskom je predpoklad, že hospodárske subjekty v záujme plynulého fungovania trhovej ekonomiky musia mať k dispozícii určitý objem likviditných aktív (peňazí), ktoré budú plniť funkciu výmenného prostriedku, a zabezpečovať tak činnosť a fungovanie jednotlivých hospodárskych subjektov.
Preferencia likvidity súvisí s motívmi obehu, opatrnosti a špekulácie.