Motív obehu predstavuje z hľadiska domácnosti motív dôchodkový, ktorý vychádza z toho, že domácnosti dostávajú svoje príjmy v iných obdobiach, ako ich musia vydávať na uspokojenie svojich potrieb. Preto je vytváraná hotovostná peňažná zásoba (úspory), pomocou ktorej riešia časový rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Veľkosť dopytu po peniazoch závisí od výšky dôchodku a od dĺžky časového intervalu medzi príjmom a vynaloženým dôchodkom.
Motív opatrnosti súvisí so snahou hospodárskych subjektov vyhnúť sa riziku, zabezpečiť sa pred rôznymi nepredvídanými udalosťami a pred neistou budúcnosťou. Preto je taktiež vytváraná istá zásoba prostriedkov, ktorá slúži na prekonanie nepriaznivých následky neočakávaných zmien a výdavkov, prípadne meškajúcich príjmov. V prípade absencie tejto rezervy hrozí insolventnosť (platobná neschopnosť). Poistná zásoba peňazí by mala byť tým vyššia, čím väčší je rozsah transakcií, ktoré daný subjekt uskutočňuje. Poistná zásoba sa zvyčajne s rastom dôchodku zvyšuje, pretože sa zvyšuje aj množstvo nepredvídaných platieb.
Najdôležitejším motívom preferencie likvidity je motív špekulácie. Hospodárske subjekty sa usilujú držať peniaze v likviditnej podobe na základe špekulácie. Tento motív súvisí s funkciou peňazí ako uchovávateľa hodnôt a zároveň so záujmom hospodárskych subjektov získať ďalšie bohatstvo nákupom a predajom rôznych aktív. Najrozšírenejšou špekuláciou je obchodovanie s cennými papiermi na burzách. Špekulačný motív teda bezprostredne závisí od výšky úrokovej miery. Subjekty zvažujú, či rezervy ponechajú vo forme peňazí alebo kúpia cenné papiere. Základom ich rozhodnutia je očakávaný vývoj úrokovej miery. Nevýhodou cenných papierov je ich nižšia likvidita ako peniaze, nakoľko predstavujú pohľadávky splatné až po uplynutí istého času. Rovnica úhrnného dopytu po peniazoch je uvedená v prílohe. (4)
Keynes odmietol neoklasickú interpretáciu úroku ako ceny, ktorá zabezpečuje rovnováhu medzi dopytom a ponukou po úsporách a tak automaticky zabezpečuje rovnosť úspor a investícií. Úrok je podľa neho odmena, ktorú treba vlastníkovi vyplatiť za to, že sa vzdáva výhod likvidity a preberá riziko spojené s vlastníctvom cenných papierov.
Dôležitým Keynesovým záverom v spojitosti s celkovou logikou jeho ekonomického modelu je, že zmeny v množstve peňazí v obehu môžu ovplyvniť celkový efektívny dopyt, najmä pôsobením úrokovej miery na investície.

V. Inflácia podľa Keynesa
Svoj postoj k inflácii zaujal Keynes na základe historických udalostí. V inflácii videl veľké nebezpečenstvo pre rovnovážny vývoj hospodárstva. Tvrdil, že neexistuje lepší spôsob ako zvrhnúť vládu, ako je znehodnotenie peňazí.