Jej príčinu videl v tom, že štátna pokladnica má nedostatok peňazí, čo sa vláda pokúša riešiť tak, že používa zahalené inflačné zdanenie. Rast množstva peňazí nie je zdrojom inflácie a taktiež ani rast cien nemusí byť jej následkom. Skutočná inflácia vzniká vtedy, keď ďalšie zvýšenie efektívneho dopytu nevyvoláva ďalšie zvýšenie objemu výroby, nakoľko skutočný produkt dosiahol úroveň potencionálneho produktu. VI. Keynesov úplný ekonomický model
Keynesov model fungovania trhovej ekonomiky má krátkodobý charakter, pretože vysvetľuje aký bude vývoj dôchodku v určitom čase, ak poznáme autonómne výdavky v tom istom čase. Tento systém predpokladá, že makroekonomický systém vytvárajú štyri agregátne trhy:
 trh investičných statkov
 trh spotrebných predmetov
 trh práce
 trh peňazí
Základnou podmienkou rovnováhy ekonomického systému je rovnosť úspor a investícií. Formulácia podmienok ekonomickej rovnováhy je síce veľmi jednoduchá, ale vzhľadom na ekonomickú realitu má zjavne statický charakter. Pokusy spojiť Keynesovu teóriu a závery neoklasickej ekonómie vyústili napríklad do známeho ekonomického modelu IS-LM. VII. Neoklasické teórie (hospodársky rast)
Pôvodná jednostranná orientácia neokeynesovcov (Domar, Kaldor a Harrod) na fiškálnu politiku sa ukazovala v hospodárskej praxi ako čoraz viac neudržateľná. Podstatou neoklasickej syntézy je snaha o interpretáciu keynesovej ekonomickej teórie v zmysle obsahu neoklasickej ekonómie. Neoklasicky orientovaní ekonómovia sa usilovali dokázať, že Keynesova teoretická koncepcia predstavuje iba špeciálny prípad neoklasickej ekonomickej teórie. Prvým, kto sa podujal neoklasicky vyložiť keynesovo učenie bol J.R.Hicks. Hlavné rozdiely v podmienkach rovnováhy medzi keynesovským a neoklasickým modelom je v chápaní úspor (1), dopyte po peniazoch(4) a likviditou (6). Mnohí významní ekonómovia vyzdvyhujú neoklasickú syntézu ako novší, vyšší stupeň teoretického poznania. Stúpenci neoklasicizmu mali k keynesovmu videniu ekonomiky celkom odlišný názor. Skúmali problematiku rast výlučne z hľadiska ponuky výrobných faktorov. Za základné makroekonomické faktory považovali prácu a kapitál, ktoré možno spájať v rôznych proporciách podľa technologických a ekonomických podmienok. Zároveň rátali aj s možnosťou vzájomnej substitúcie týchto dvoch výrobných faktorov. Tieto zmeny v pomere medzi prácou a kapitálom predpokladajú aj zmenu kapitálového koeficientu (pomer kapitál – výroba je pružný).