Úvod
Dejiny ekonomických teórií sú dôležitým segmentom poznania ekonomickej vedy. Medzi najdôležitejšie teoretické smerovania patrili aj teória Johna Maynarda Keynesa a neoklasické teórie ekonomického a hospodárskeho rastu. Cieľom tejto semestrálnej práce je priblížiť a porovnať tieto dve etapy vývoja teoretickej ekonómie a popísať ukázať ich odozvu na moderné teórie dneška. I. Formovanie Keynesovej teórie
John Maynard Keynes (1883-1946) patril k najvýznamnejším ekonómom 20. storočia, ktorý teoreticky zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového hospodárstva, čím nanovo nasmeroval makroekonomickú teóriu. Bol nielen teoretikom, ale aj úspešným podnikateľom. Dospel k názoru, že vtedajšej ekonomike môže z útlmu pomôcť len štátna regulácia. Ukázal na ktoré veličiny makroekonomického systému je potrebné sústrediť štátny dozor. Keynes sa usiloval nájsť súvislosti medzi dopytom po tovare, veľkosťou výroby a zamestnanosťou. Zistil, že ak v rámci celého hospodárstva dochádza k poklesu dopytu po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a aj počet zamestnancov. Týmto zároveň odmietol klasickú teóriu zamestnanosti, podľa ktorej vzniká nezamestnanosť vtedy, keď dopyt po práci klesá v dôsledku neprimerane vysokej mzdy. Nedostatočný dopyt po investíciách vedie k multiplikačnému efektu, ktorý vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov (zníži sa kúpyschopnosť) a zároveň vedie k rastu nezamestnanosti. Ako prvé to pocítia odvetvia primárnej sféry, ktoré znížia výrobu a zamestnanosť – klesne mzda týchto zamestnancov a tým klesne aj dopyt po spotrebných predmetoch, čím klesne výroba v sekundárnej sfére hospodárstva. Multiplikačný efekt funguje zároveň aj v opačnom prípade: Zvýšením investícií stúpne výroba a mzdy čo vedie k zvýšenej spotrebe. Na základe týchto poznatkov prišiel Keynes k záveru, že v prípade hospodárskeho poklesu štát musí zasiahnuť do hospodárstva a zabezpečiť tak potrebný objem výroby a zamestnanosti. Hlavným cieľom Keynesovho modelu bola najskôr úplná zamestnanosť (reálna), neskôr k tomuto cieľu pribudli aj ďalšie úlohy – zabezpečenie dlhodobého hospodárskeho rastu, cenová stabilita, rovnováha platobnej bilancie a rovnomerné rozdelenie dôchodkov. Podľa Keynesa je hlavnou príčinou recesie nedostatočný podnet podnikateľov investovať spolu s nedostatočne efektívnym dopytom.