Konkurenčnú schopnosť ekonomiky je možné merať pomocou vyše 200 ukazovateľov, ktorými sa charakterizujú tieto oblasti ekonomiky:
 pozícia domácej ekonomiky,
 stupeň zapojenia ekonomiky do internacionalizačných procesov,
 fungovanie vládneho sektora,
 fungovanie finančných trhov,
 stav a rozvoj komunikačnej infraštruktúry,
 kvalita manažmentu podnikov,
 sektor vedy, inovácií a technológie,
 ľudské zdroje a pružnosť trhu pracovných síl.

Väčšina uvedených faktorov má charakter určitej reálnej podmienky rastu konkurenčnej schopnosti, iné majú charakter opatrení hospodárskej politiky a iné skôr charakterizujú výsledky pôsobenia týchto faktorov.
Za hlavné faktory konkurenčnej schopnosti v ďalšom texte považujem: inovácie a technológie, kvalitu manažmentu podnikov, ľudské zdroje, rozvoj infraštruktúry, stabilný a rovnovážny makroekonomický vývoj a internacionalizáciu ekonomiky.
Pre konkrétnejšie výsledky môžme používať súhrnnejšie ukazovatele ako sú napr. transformačný efekt ekonomiky, priemerné kilogramové ceny, ukazovateľ RCA, trhový podiel, relatívna sila špecializácie, ziskovosť a iné.

4. Rozvoj vedy, inovácií a technológie

Význam rozvoja vedy, inovácií a technológií vo firmách aj v celej ekonomike je nezastupiteľný. Úlohou vlád je kompenzovať nedostatky fungovania trhu v prípadoch, keď dochádza k nedostatočnému investovaniu do vedy a výskumu a k nedostatočným výdavkom firiem na investície do progresívnych nových technológií. Z analýz uskutočnených expertmi OECD vyplýva, že v transformujúcich sa ekonomikách zohrávajú v dosahovaní konkurenčnej schopnosti ekonomiky dôležitú úlohu technológie a inovácie. Spoliehanie sa na priame zahraničné investície ako na zdroj prílevu nových technológií nie je správne. Nie je správny ani, prístup, ktorý sa orientuje iba na rast výdavkov na vedu, výskum a ich podporu, resp. priame dotácie do vedy a výskumu.

Tabuľka č. 1: Výdavky na výskum a vývoj (v mil. Sk)

Ukazovateľ 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Spolu 5 662 4 473 5 373 5 905 7 744 6 154 5 552 6 086
z toho: kapitálové 645 385 681 826 918 700 620 514
bežné 5 017 4 088 4 693 5 079 6 826 5 454 4 932 5 572
Zamestnanci spolu 24 677 24 896 23 942 24 113 24 818 24 718 22 467 22 256
Podiel výdavkov na výskum a vývoj z HDP 1,9 1,5 1,0 1,0 1,2 0,9 0,7 0,7

Z tejto tabuľky jednoznačne vyplýva, že podiel výdavkov na výskum a vývoj z DPH neustále klesá z 1,9 v roku 1993 na 0,7 v roku 2000. Kapitálové výdavky na VaV narastali do roku 1997 a odvtedy neustále klesajú.


Transformačná recesia zasiahla oblasť vedy a výskumu veľmi negatívne. V SR sa prejavuje aj ďalší závažný faktor a tým je absencia rozvinutého systému transferu. Neexistuje miesto, kde by podnikateľ našiel dostatok informácií o nových postupoch, ktoré by sa dali aplikovať aj v našich podmienkach. Vznik technických centier vyvoláva otázku, či ich vznikom je vyčerpané inštitucionálne zabezpečenie procesov difúzie technológií. Centrá by mali mať všeobecnejší charakter so zameraním na všeobecné technológie, ktoré je možné aplikovať vo viacerých odvetviach.
V SR chýba ucelená stratégia technologickej politiky. Chýba koncepcia, ktorá by dala odpoveď na otázku, či naša inovačná a technologická politika bude založená na tvorbe vlastných alebo na difúzii zahraničných poznatkov.

5. Manažment podnikov

Dôležitým činiteľom, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje konkurenčnú schopnosť ekonomiky je manažment podnikov.