Podnikový manažment by mal byť tvorcom účinných stratégií rozvoja podnikov, riadiť finančné toky z hľadiska prínosu jednotlivých druhov ekonomických aktivít pre efektívnosť podniku, účinne riadiť oblasť ľudských zdrojov, výskumu, vývoja, marketingu atď.
V medzinárodnom ratingu konkurenčnej schopnosti sa tieto aspekty hodnotia pomocou týchto kritérií:
 vývoj reálnej produktivity práce, vývoj pridanej hodnoty na pracovníka,
 vývoj jednotkových nákladov práce,
 inovačnou aktivitou podniku, mierou inovácií.
V priemysle SR, ktorý je z hľadiska konkurenčnej schopnosti kľúčovým sektorom, sa v raste produktivity práce nedosiahol za uplynulé obdobie veľký pokrok.

Tabuľka č. 2: Vývoj produktivity práce v priemysle ( v Sk)

Ukazovateľ2) 1993 1994 1995 1996 1997 19981) 1999 2000
Mesačná produktivita práce 59 809 65 374 68 001 69 672 72 273 79 928 85 348 93 772

1) do roku 1997-z výroby tovaru, 1998-2000 z tržieb priemyselnej činnosti
2) v stálych cenách december 1995



Ako vidieť z grafu produktivita práce neustále rastie, ale významnejšou mierou až od roku 1998.
Ani v oblasti inovácií podniková sféra SR nedosiahla výraznejších úspechov. Rýchly pokles kapacity podnikového výskumu, zníženie počtu pracovníkov a redukcia výdavkov na výskum a vývoj sa doteraz nenahradili. Podiel podnikateľského sektora na celkovej kapacite výskumu a vývoja ja napríklad oproti krajinám EÚ veľmi nízky (28 % oproti 49 %).
Ukazuje sa, že podniky nepripisujú príliš veľkú váhu využívaniu výsledkov domáceho výskumu, spolupráci s výskumom, ale ani využívaniu technologických parkov a inovačných centier. Viac sa spoliehajú na dovoz inovačných technológií zo zahraničia.
Na základe uvedeného je možné konštatovať, že až na malé výnimky nie je manažment našich podnikov ešte na úrovni požiadaviek urýchlenia transformácie slovenskej ekonomiky a jej budúcich potrieb vzhľadom k úsiliu vstupu do EÚ.
V súvislosti s hodnotením kvality manažmentu je dôležitý vzťah vlastníkov a manažmentu, kvalifikačná a motivačná zložka efektívneho rozhodovania manažéra, organizačná a inštitucionálna zložka. 6. Ľudské zdroje

Vzdelanostná úroveň obyvateľstva, jej trvalý rast je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného ekonomického rastu. Úroveň vzdelania určuje aj stupeň adaptability spoločnosti na rýchlo sa meniace podmienky rozvoja. Je jedným zo základných predpokladov vzniku inovácií vyšších rádov, absorbčnej schopnosti výsledkov vedy a techniky do domácej ekonomiky.
Krajiny s menším počtom obyvateľstva závisia viac ako veľké krajiny od zahraničného obchodu. Aktívne saldo obchodnej bilancie je možné dosiahnuť iba vyššou konkurenčnou schopnosťou vyrábanej produkcie a rozširovaním odbytového priestoru na zahraničných trhoch. To je však možné iba pomocou trvalých inovácií úžitkových parametrov výrobkov podmienených zvyšovaním odbornosti pracovníkov a prílevu zahraničného kapitálu poskytujúceho moderné technológie.

Tabuľka č. 3: Ekonomická aktivita obyvateľstva SR ( v tis. osôb)

Ukazovateľ 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Ek. aktívne osoby 2 534,4 2 490,9 2 470,9 2 509,1 2 521,9 2 544,8 2 573,0 2 608,2
produk.