referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Konkurencieschopnosť slovenskej produkcie - východiská, reálny vývoj 1993-2000
Dátum pridania: 28.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: benco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 489
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.5
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 19m 10s
Pomalé čítanie: 28m 45s
 

c.)

Ukazovateľ 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Vývoz 168,1 214,4 255,1 270,6 324,0 377,8 423,6 548,5
Dovoz 195,0 211,8 260,8 340,9 394,0 460,7 468,9 590,3
V+D/HDP (%) 98,4 96,8 100,2 100,8 104,6 111,6 109,4 128,4

Ako vidieť z tabuľky vývoz nad dovozom mal väčšie hodnoty len v roku 1994. Inak stále prevláda zvyšujúci sa dovoz, ktorý zhoršuje našu platobnú bilanciu a určitým spôsobom aj poukazuje na slovenské výroby, ktoré sa nedarí predať do zahraničia.
Ako príčina tohoto stupňa otvorenosti sa často uvádza príliš nízka colná zaťaženosť dovozu. Podľa môjho názoru závažnejšou príčinou je neodstatočná výkonnosť ekonomiky, teda nízka úroveň veličiny, na ktorú sa prepočítava otvorenosť. A tento problém už súvisí s konkurenčnou schopnosťou ekonomiky. Táto skutočnosť sa prejavuje v prevahe finálnych a kvalitných výrobkov v dopyte a nízkej miere spracovania výrobkov v ponuke.
Zahraničný obchod ako tradičná forma internacionalizácie ekonomiky nie je podľa môjho názoru reálnym činiteľom rastu konkurenčnej schopnosti. Táto charakteristika patrí dovozu, ktorý obsahuje príliv priamych zahraničných investícií. Teoretickým zdôvodnením tohoto vzťahu je hypotéza substitúcie medzinárodného obchodu medzinárodným pohybom kapitálu a hypotéza cyklu priamych zahraničných investícií.
Motívy investovania v zahraničí vyplývajú z výhod, ktoré investovanie v zahraničí prináša. Zahraniční investori hľadajú veľký spotrebný trh, stabilnú politickú situáciu, plne fungujúci kapitálový trh. Všetky tieto podmienky nie sú na Slovensku splnené.
Celkový prílev priamych zahraničných investícií predstavoval 12 523 100 mil. Sk. Priemyselná výroba získala z celkového prílevu investícií 48,2 %, pričom dominovala výroba motorových vozidiel, do obchodu smerovalo 30,2 %. V ostatných hospodárskych sférzch bol v porovnaní so spomínanými dvoma prílev zanedbateľný. Za zmienku stojí skutočnosť, že do slovenských hotelov a reštaurácií smerovalo 392 mil. Sk, kým v roku 1998 došlo k odlevu kapitálu.
Slovenská republika by potrebovala ročne asi 17,5 mld. Sk priamych zahraničných investícií. Ako vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska, za obdobie január až december 1999 došlo k prílevu priamych zahraničných investícií vo výške 12 483 mil. Sk. Do podnikovej sféry plynulo 12 523 mil. Sk, v bankovej sfére došlo k odlivu investícií vo výške 40 mil. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu spomaleniu prílevu. Do daného obdobia nie je zahranutá privatizácia slovenských bánk, ktorá začala až neskôr.
Štruktúra prílevu PZI v relatívnom vyjadrení zostáva stabilná, nastalo iba menšie zníženie vstupu do priemyselnej výroby v prospech veľkoobchodu a maloobchodu.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.