1. Úvod

Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie, venujú osobitú pozornosť problematike konkurencieschopnosti svojich ekonomík. V počiatočnej fáze transformačného procesu sa venovala veľmi malá pozornosť vplyvu hospodárskej politiky na štruktúrnu adaptáciu a na rast konkurencieschopnosti. Pri vstupe do Európskej únie musia krajiny splniť aj dve základné ekonomické kritériá. Prvým z nich je existencia fungujúcej trhovej ekonomiky a druhým schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom trhových síl v EÚ. Z toho vyplýva potreba venovať vo zvýšenej miere pozornosť konkurencieschopnosti. Mnohé analýzy preukázali nízku úroveň konkurencieschopnosti tranzitívnych krajín strednej a východnej Európy v porovnaní s vyspelými západnými krajinami.
Slovenská ekonomika zápasí s celým radom problémov, ktoré znižujú jej konkurencieschopnosť. Ešte pred vstupom do EÚ je preto potrebné zvoliť vhodnú sústavu nástrojov v rámci celkovej hospodárskej politiky, ktoré by slovenskej ekonomike napomohli zvýšiť konkurencieschopnosť a priblížiť sa tak k dátumu prijatia do EÚ.

2. Teoretické vymedzenie problému

V odbornej ekonomickej literatúre neexistuje jednoznačná definícia pojmu „ konkurenčná schopnosť“. Veľmi často sa stretávame s definovaním konkurenčnej schopnosti na úrovni firmy: Firmy sú konkurencieschopné, ak sú schopné predať vyrobené výrobky. Podľa nášho názoru nie je možné považovať firmu za konkurenčne schopnú ak je schopná predať svoje výrobky. Vyvstávajú tu minimálne dve otázky: za akúkoľvek cenu, s akýmkoľvek ziskom? Ak vychádzame z predpokladu, že cieľom firmy je maximalizovať zisk, ani vysoký zisk ešte nemusí byť ukazovateľom vysokej konkurencieschopnosti firmy.
Rast konkurenčnej schopnosti firiem nemusí znamenať rast konkurenčnej schopnosti krajiny. Príčinou je veľmi často nekonkurencieschopné vonkajšie prostredie firiem napr. vo vzťahu k zostrujúcej sa konkurencii na svetovom trhu.
Značný počet teoretikov však považuje podnikovú úroveň pri hodnotení konkurenčnej schopnosti za správnu. S týmto tvrdením je možné súhlasiť len čiastočne. Produktivita práce v jednotlivých odvetviach môže totiž rásť a pritom konkurenčná schopnosť obchodovateľných tovarov, resp. služieb môže stagnovať. Táto situácia môže byť spôsobená napr. rastom produktivity práce v neexportnom sektore. Podľa môjho názoru nie je správne ani vymedzovať konkurenčnú schopnosť dosiahnutím priaznivej obchodnej bilancie.