Wagnerovi až v roku 1919, keď po rozchode s poisťovňou Donau a príchode do Bratislavy nadviazal kontakt s Vladimírom Makovickým, splnomocnencom pre rozvoj obchodu, priemyslu a peňažníctva v kabinete Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Spoločne sa zaslúžili o vznik slovenského poisťovníctva.
Pred vznikom ČSR (1918) boli na Slovensku dostatočno rozvinuté všetky druhy životného a neživotného poistenia, ktoré poskytovali desiatky poisťovní so sídlom mimo územia Slovenska. V nových štátno-politických podmienkach bolo nutné vyriešiť ich ďalšiu činnosť. Prevažná väčšina slovenských poistných zmlúv bola v správe 19 maďarských poisťovní, ktoré tu v tom čase pôsobili. Na ich filiálky na slovenskom území bola nariadením z 30. 7. 1919 uvalená kurátorská správa na čele s Dr. Wagnerom, ostatné „cudzie“ poisťovne museli požiadať o koncesiu pre ďalšiu činnosť na Slovensku. Súčasné sa zložili nové slovenské poisťovne, ktoré mali za úlohu prebrať poistné kmene maďarských a iných cudzích poisťovní, ktorým nebola ďalšia činnosť povolená. Tak vznikli v roku 1919 tri slovenské poisťovne:

- Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok, Bratislava
- Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok, Žilina a
- Slovenské roľnícke družstvo v Bratislave. Pri založení všetkých bol Dr. Wagner ako organizátor slovenského poisťovníctva.

Pre vznik a pôsobenie poisťovní bol potrebný kapitál a boli to hlavne peňažné ústavy čo pomohli zabezpečiť ich základné imanie. Napr. v Slovenskej poisťovni, účastinný spolok, to boli Tatra banka, Slovenská banka, Hospodárska banka, Ľudová banka a Myjavská banka. Pri vzniku poisťovne Karpatia, ako družstevnej poisťovne, bolo medzi zakladateľmi aj Ústredné družstvo ako centrála ľudového peňažníctva.
Tieto tri poisťovne zohrali v období 1. ČSR (1918 – 1938) významnú úlohu v rozvoji slovenského poisťovníctva. Okrem nich pôsobili na našom území mnohé české, talianske, rakúske a nemecké poisťovne. Koncom roku 1938 boli ich počty nasledovné: českých poisťovní bolo 25, nemeckých 9, talianske 3, švajčiarske 2 a francúzske 2. Teda pôsobilo tu 41 poisťovní, slovenských i cudzích.

V roku 1939 bola ČSR rozdelená, vzniká samostatná SR (bez Podkarpatskej Rusi a južných oblasti), pre ktorú je tento počet poisťovní príliš veľký. Bolo nevyhnutné počet poisťovní zredukovať. Nariadenie vlády povolilo v roku 1940 povolilo činnosť v SR len 4 skupinám poisťovní – slovenskej, českej nemeckej a talianskej. Týmto krokom klesol počet poisťovní na 16 (4 slovenské, 6 nemeckých, 3 české a 3 talianske). Poisťovne, ktoré ďalej nemohli na Slovensku pôsobiť, museli predať svoje poistné kmene existujúcim poisťovniam. Tým sa slovenská kapitálová účasť v poisťovníctve zvýšila z 20% na 60%.