Formálny maloobchod zahrňoval jednak obchody s jednotlivým tovarom, jednak obchody so zmiešaným tovarom. Kramári mohli obchodovať iba s tovarom obyčajným /masovej spotreby/, ktorých zoznam bol presne vyhlásený a mohol sa uskutočňovať v tých mestách a dedinách, kde nebol riadny obchod s formálnym oprávnením.

Zaujímavá je úprava pre podomový obchod. Právo na udelenie oprávnenia na takýto obchod bez pevného stanovišťa mali župné úrady /stolice/. Povolenie sa mohlo udeliť len tuzemcom nad 30 rokov veku. Predávať sa však mohli len tuzemské výrobky, ktorých nadobudnutie sa muselo preukázať faktúrami. Podomoví obchodníci, ktorí už niekoľko rokov uskutočňovali tento druh obchodu, mali právo zamestnávať tovariša, na ktorého sa tiež vzťahovali všetky úpravy o podomovom obchode.

Obchodné živnosti voľné mohol vykonávať uchádzač, pričom nemusel preukázať zvláštnu spôsobilosť. Sem patril obchod s obilím, múkou, soľou, ovocím atď.

Už v tomto období vzrastá a upevňuje sa medzi obchodníkmi presvedčenie, že len vzdelaný obchodník je schopný udržať sa v súťaži a na rozhľad v obchode už nestačí iba absolvovanie výučnej doby.

Prvá obchodná škola na Slovensku bola založená v roku 1867 v Bratislave podľa podobnej školy, ktorá už jestvovala v Prahe. Škola mala tri triedy: nižšiu, strednú a vyššiu. V roku 1885 bola v Bratislave otvorená Obchodná akadémia.

Tak v remeselných činnostiach, ako aj v činnosti obchodu sa zakladali cechy obchodníkov. Rozoznávali sa cechy maloobchodníkov, ktorí obchodovali s viacerými článkami, a cechy veľkoobchodníkov, ktorí skladovali a predávali len vo veľkom.

1.2 Podmienky prechodu obchodu na trhovú ekonomiku

Rok 1989 a najmä rok 1990 bol prelomový aj v obchode. Možno povedať, že práve v obchode sa najviac a najrýchlejšie uskutočnil prechod na trhovú ekonomiku. Pre prechod na trhovú ekonomiku začali platiť určité právne pravidlá, ekonomické a vlastnícke zmeny.