Slovnaft tu možno porovnať s 3 rafinériami ropy a to :
MOL ( Magyar Olaj ), Unipetrol, a.s. ( ČR ), Oil Company Lukoil ( JSC, Rusko ).

Z hľadiska pozície prevádzkovateľa rozsiahlej siete čerpacích staníc, t.j. na spotrebiteľskom trhu, by sa Slovnaft mohol považovať za subjekt trhu monopolistickej konkurencie spolu s ďalšími silnými podnikmi ako OMV, Shell,Avanti,Esso...Podľa doterajších vývojových trendov sa dá predpokladať, že konkurencia v tejto oblasti sa bude zostrovať a zákazníci si budú ČS vyberať nielen v závislosti od ich lojality a cenovej politiky, ale hlavne na základe služieb, ktoré im ČS poskytnú. Prežijú iba tie, ktoré budú konkurencieschopné a naviažu na seba dostatok zákazníkov. Konkurencieschopnosť si Slovnaft môže upevňovať prostredníctvom týchto konkurenčných výhod premietnutých do navrhovaných statégií :
▪ Kvalita a image produktov ( posudzovaním aktuálnej značky Tempo Plus ) : nová značka dosahuje konkurenčnú výhodu hlavne v jednom aspekte – ide o strešnú značku pre všetky oktánové úrovne palív ( ostatné konkurenčné podniky ponúkajú palivové hmoty pod rozličnými názvami v závislosti od oktánovej úrovne napr. OMV – Super Plus 98, Super 95 Natural, Normal 91).Znamená to , že propagovaním danej značky Slovnaft akoby „ zabil tri muchy jednou ranou“. Okrem toho palivá obsahujú jedinečnú skladbu aditív zvyšujúcich úžitkové vlastnosti automobilov. ▪ Slovnaft sa snaží stanovovať cenu svojich produktov na podobnej úrovni ako konkurenti, ale ak zostaneme pri značke Tempo Plus, Slovnaft udržal cenovú úroveň tejto značky oproti predchádzajúcej, aj keď došlo k značnému zvýšeniu kvality.Urobil tak s ambíciou posilniť si svoju pozíciu na trhu poskytovaním špičkových produktov za nezmenenú cenu.
▪ V oblasti distribúcie niet pochýb o tom, že skutočnosť, že Slovnaft si zabezpečuje distribúciu svojich produktov vlastnými silami, cez sieť vlastných ČS, výrazne prispieva k jej efektívnosti a zároveň k úsporám pre celý podnik.