Optimalizácia daní
Z ekonomickej teórie racionálneho správania vyplýva, že každý ekonomický subjekt sa správa (a to nielen v oblasti daní) tak, aby minimalizoval svoje náklady (daňovú povinnosť). Neexistuje azda podnikateľský subjekt, ktorý by bol ochotný dobrovoľne platiť vyššie dane, pokiaľ existujú spôsoby na ich minimalizácie, resp. optimalizácie. K takejto optimalizácii sa možno dopracovať rôznymi spôsobmi.

Členenie daňových únikov
Daňové úniky sa delia s pohľadu zákonnosti na legálne a nelegálne, z pohľadu úmyselnosti na úmyselné a neúmyselné, z časového hľadiska na dočasné a trvalé. Nelegálne daňové úniky
Priznanie a neodvedenie dane. V tomto prípade si daňovník splní všetky zákonné povinnosti, riadne vedenie účtovníctva, správne určenie základu dane a vypočítanie daňovej povinnosti, ako aj podanie daňového priznania v zákonom stanovenej lehote. Daň sa však v lehote neodvedie a tým dochádza k vzniku daňového nedoplatku.

Zatajenie príjmov
K najstarším daňovým únikom patrí nepriznanie príjmov, napr. Z prenajímania bytov, nepoužívanie registračných pokladníc, prípadne nevystavovanie iných účtovných dokladov. Veď kto z nás sa ešte nestretol s otázkou, či potrebuje „bloček“. Falšovanie účtovných dokladov
Sem spadajú činnosti od manipulácie s dátumami zdaniteľného plnenia, cez napríklad falšovanie knihy jázd, JCD, zmenu množstva alebo ceny dodávaného tovaru alebo služby, až po najrôznejšie fiktívne doklady alebo zmluvy bez reálneho zdaniteľného plnenia.

Pašovanie tovaru
Týmto spôsobom sa vyhýba nepriamym daniam, ale aj daniam z príjmov

Legálne daňové úniky
Rozdiely v komparatívnych výhodách
Ide tu o využívanie rozdielnej výšky daňového zaťaženie v rôznych ekonomických prostrediach. Napríklad spoločnosť so sídlom na Slovensku založí dcérsku spoločnosť v „daňovom raji“, teda v krajine s nižšou sadzbou dane z príjmov právnických osôb. Cez túto spoločnosť potom realizuje svoje obchodné aktivity.

Rozdiely v účtovných sústavách
Využívajú sa rozdielne princípy vedenia účtovníctva a zásad určovania hospodárskeho výsledku v sústave jednoduchého a podvojného účtovníctva. V sústave jednoduchého účtovníctva účtujú účtovné jednotky o príjmoch a výdavkoch len vtedy, keď dôjde k zaplateniu, teda reálnemu vykonaniu finančnej transakcie.

V sústave podvojného účtovníctva účtujú účtovné jednotky predpisovým spôsobom bez ohľadu na úhradu.

Nejednoznačnosť a absencia právnej úpravy
V prípadoch keď zákon nekorešponduje, prípadne zaostáva za realitou ekonomického života. Nesúlad zákonov, prípadne rôznej právnej úpravy toho istého stavu
Príkladom je poskytovanie pôžičiek medzi podnikateľskými subjektami. Konkrétne ide o prípady poskytovania bezúročných pôžičiek zmluvne dohodnutých podľa Občianskeho zákonníka. Využívanie negatívneho hospodárskeho výsledku
Spočíva v tom, že subjekt ktorý vykazuje vysokú stratu, fakturuje ziskovému subjektu (teda tomu, u ktorého je pravdepodobnosť vzniku daňovej povinnosti) rôzne služby (najčastejšie hmotne nepodchytiteľné). Príklad…
Vychádzame zo zákona o daniach z príjmov 366/99 Z.z. a zákona o dani z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľnosti 318/92 Z.z. Pri predaji bytu osobe zaradenej do 3. skupiny predávajúci platí daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ale v prípade, že nespĺňa podmienku uvedenú v zákone o dani z príjmov (§4 ods. 1 písm. a), čiže predávajúci byt vlastnil a súčasne v ňom mal trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom, od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu a tak bude musieť predávajúci zaplatiť aj daň z príjmu, ktorá sa prejaví v značnom znížení čistého zisku predávajúceho z tejto transakcie. Použijeme príklad, v ktorom predávajúci kupujúcemu, ktorý je voči nemu zaradený ako osoba tretej skupiny podľa rozdelenia osôb na daňové účely, predáva byt za trhovú cenu 1.000.000,-, pričom hodnota bytu stanovená súdnym znalcom je 250.000,-. Obaja účastníci transakcie sú fyzické osoby bez DIČ.

Možnosť 1
Sadzba dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti u osôb tretej skupiny je 4 %. Daň teda činí 40.000,- Sk. Ďalej predávajúci zaplatí daň z príjmu ktorá činí 325.300,- Sk. Predávajúci teda zaplatí spolu 365.300,- Sk daň a z obdržaného milióna bude v skutočnosti disponovať čistým ziskom 634.700,- Sk.

Možnosť 2
Najjednoduchší a legálny spôsob ako daň radikálne znížiť je dodržať podmienku stanovenú zákonom a počkať s prevodom bytu až po uplynutí dvoch rokov, počas ktorých bude mať predávajúci v byte trvalé bydlisko a súčasne ho bude vlastniť. Potom daň z príjmu odpadá a predávajúci zaplatí iba daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti 40.000,- Sk, a predávajúcemu ostane 960.000,- Sk. Tento spôsob však nie je možné realizovať vždy, najme keď je nevyhnutné transakciu vykonať promptne.

Možnosť 3
Princíp spočíva v tom, že sa kúpno-predajná zmluva nahradí darovacou. Pri darovaní bytu je daňovníkom nadobúdateľ (kupujúci) a darca za daň ručí.

Sadzba dane z darovania osôb zaradených do tretej skupiny je síce 7%, ale základ dane je cena určená súdnym znalcom, čiže 250.000,- Sk. Daň je teda 17.500,- Sk. Pochopiteľne o túto sumu zvýhodní „predávajúci“ požadovanú čiastku. Recipročne daruje „kupujúci“ 1.000.000,- Sk. Predávajúci zaplatí daň z darovania 7%, čiže 70.000,- Sk. Celková suma zaplatenej dane bude teda 87.500,- Sk a v tomto prípade predávajúcemu ostane 912.500,- Sk. Možnosť 4
Posledná alternatíva je najvýhodnejšia, ale patrí medzi nelegálne daňové úniky. Použije sa tiež darovacia zmluva na darovanie bytu, ale finančnú protihodnotu dostane „predávajúci“ bez akejkoľvek zmluvy. Zaplatená daň bude v tom prípade 17.500,- Sk a predávajúcemu ostane 982.500,- Sk. Dochádza tu však k porušeniu zákona a spáchaniu trestného činu. Prehľadné porovnanie
Možnosť 1 Možnosť 2 Možnosť 3 Možnosť 4
Zaplatená daň v Sk 365.300,- 40.000,- 87.500,- 17.500,-
Zostatok v Sk 634.700,- 960.000,- 912.500,- 982.500,-

Pranie špinavých peňazí
Pojem „pranie peňazí“ sa má interpretovať ako konanie, ktoré svojou povahou charakteristicky slúži na zakrytie nezákonného pôvodu peňazí. Na tento účel sa využívajú finančné operácie uskutočňované v jednom alebo viacerých finančných ústavoch, takže môžu vzbudzovať dojem, že príkazca získal právoplatné finančné prostriedky.

Každý zločinec potrebuje „oprať“ zisky z trestnej činnosti. Tam, kde je zapletený organizovaný zločin, obchodovanie s drogami a korupcia, tam má pranie špinavých peňazí dôsledky na obchod, rozvoj, vládu a právo.
Pranie špinavých peňazí má množstvo negatívnych dôsledkov. Škodí podnikaniu, ekonomike i rozvoju. Najrušivejším zo všetkého je fakt, že pranie špinavých peňazí posilňuje korupciu a organizovaný zločin. Skorumpovaní verejní činitelia musia byť schopní oprať úplatky, rôzne odplaty, verejné fondy a prípadne i rozvojové pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií. Organizované kriminálne skupiny musia byť schopné oprať zisky z pašovania drog a iných komodít. Teroristické skupiny používajú kanály prania špinavých peňazí na získanie hotovosti na zakúpenie zbraní. Sociálne dôsledky umožnenia prania peňazí týmto trom skupinám môžu byť nedozerné.

Najlepším spôsobom ako zastaviť pašerákov, skorumpovaných verejných činiteľov a organizované zločinecké skupiny je vziať im ich zisky z trestnej činnosti.
V posledných rokoch si medzinárodné spoločenstvo čím ďalej tím viac uvedomuje nebezpečenstvá, ktoré pranie špinavých peňazí prináša vo všetkých týchto oblastiach a mnohé vlády, ich štátne správy a súdnictva sa rozhodli konať.
Právna úprava v Slovenskej republike

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
Zákon NR SR č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, si kladie za základný cieľ upraviť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní legalizácii príjmov z trestnej činnosti a pri jej odhaľovaní. Ide o zvýšenie transparentnosti pri „neobvyklých“ obchodných operáciách. Neobvyklá obchodná operácia je každý právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním by mohlo dôjsť k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, čiže „opraniu“ špinavých peňazí.
Za účelom identifikácie zisťuje povinná osoba (vymedzená zákonom) rad údajov o klientoch, ktorí pripravujú alebo uskutočňujú obchodnú operáciu, ktorej hodnota presahuje 100.000,- Sk (ak ide o viacero na seba nadväzujúcich operácií, ktorých hodnota v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch tak isto presiahne uvedenú sumu, alebo ak hodnota operácie nie je vopred známa a túto hranicu presiahne, tiež podliehajú identifikácii).

Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti
Tento dokument je dôležitým prameňom práva Slovenskej republiky, pretože v zmysle Ústavy SR má vyššiu právnu silu ako zákony a ústavné zákony SR. V preambule Dohovoru si zmluvné strany ozrejmujú zmysel prijatia celého Dohovoru. Jeho cieľom je:
- dosiahnutie väčšej jednoty medzi členskými štátmi Rady Európy,
- chrániť spoločnosť uplatňovaním jednotnej politiky v oblasti kriminality,
- bojovať proti závažnej trestnej činnosti, ktorá sa stala narastajúcim medzinárodným problémom, a ktorá vyžaduje použitie moderných a účinných metód na medzinárodnej úrovni (takouto metódou by malo byť zhabanie ziskov z trestnej činnosti),
- vytvoriť dobre fungujúci systém medzinárodnej spolupráce.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Daňové úniky a pranie špinavých peňazí