Optimalizácia daní
Z ekonomickej teórie racionálneho správania vyplýva, že každý ekonomický subjekt sa správa (a to nielen v oblasti daní) tak, aby minimalizoval svoje náklady (daňovú povinnosť). Neexistuje azda podnikateľský subjekt, ktorý by bol ochotný dobrovoľne platiť vyššie dane, pokiaľ existujú spôsoby na ich minimalizácie, resp. optimalizácie. K takejto optimalizácii sa možno dopracovať rôznymi spôsobmi.

Členenie daňových únikov
Daňové úniky sa delia s pohľadu zákonnosti na legálne a nelegálne, z pohľadu úmyselnosti na úmyselné a neúmyselné, z časového hľadiska na dočasné a trvalé. Nelegálne daňové úniky
Priznanie a neodvedenie dane. V tomto prípade si daňovník splní všetky zákonné povinnosti, riadne vedenie účtovníctva, správne určenie základu dane a vypočítanie daňovej povinnosti, ako aj podanie daňového priznania v zákonom stanovenej lehote. Daň sa však v lehote neodvedie a tým dochádza k vzniku daňového nedoplatku.

Zatajenie príjmov
K najstarším daňovým únikom patrí nepriznanie príjmov, napr. Z prenajímania bytov, nepoužívanie registračných pokladníc, prípadne nevystavovanie iných účtovných dokladov. Veď kto z nás sa ešte nestretol s otázkou, či potrebuje „bloček“. Falšovanie účtovných dokladov
Sem spadajú činnosti od manipulácie s dátumami zdaniteľného plnenia, cez napríklad falšovanie knihy jázd, JCD, zmenu množstva alebo ceny dodávaného tovaru alebo služby, až po najrôznejšie fiktívne doklady alebo zmluvy bez reálneho zdaniteľného plnenia.

Pašovanie tovaru
Týmto spôsobom sa vyhýba nepriamym daniam, ale aj daniam z príjmov

Legálne daňové úniky
Rozdiely v komparatívnych výhodách
Ide tu o využívanie rozdielnej výšky daňového zaťaženie v rôznych ekonomických prostrediach. Napríklad spoločnosť so sídlom na Slovensku založí dcérsku spoločnosť v „daňovom raji“, teda v krajine s nižšou sadzbou dane z príjmov právnických osôb. Cez túto spoločnosť potom realizuje svoje obchodné aktivity.

Rozdiely v účtovných sústavách
Využívajú sa rozdielne princípy vedenia účtovníctva a zásad určovania hospodárskeho výsledku v sústave jednoduchého a podvojného účtovníctva. V sústave jednoduchého účtovníctva účtujú účtovné jednotky o príjmoch a výdavkoch len vtedy, keď dôjde k zaplateniu, teda reálnemu vykonaniu finančnej transakcie.