ÚVOD
Významnú úlohu v procese reštrukturalizácie rozvinutých ekonomických systémov zohrávajú fúzie a akvizície. Aktivity v tejto oblasti zahrňujú predovšetkým špekulatívne obchody, reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu spoločností, ako aj reorganizáciu napr. bankrotujúcich a problémových spoločností.

ČO SÚ TO AKVIZÍCIE A FÚZIE?
Fúzia by sa dala charakterizovať ako kombinácia dvoch alebo viacerých separátnych subjektov, pre ktoré je typická emisia cenných papierov. K akvizícii dochádza vtedy, ak jedna firma nakupuje akcie inej firmy. V podmienkach transakcie je jasne označený kupujúci a predávajúci a štruktúra cieľového subjektu, t.j. subjektu, ktorý je predmetom kúpy. Ak nie sú z právnej stránky tieto dva pojmy špecifikované, z ekonomického hľadiska nedochádza k ich štriktnému rozlišovaniu. Pod fúziou sa zvyčajne rozumie spojenie dvoch relatívne porovnateľných podnikov – akciových spoločností, pod akvizíciou prevzatie slabšieho podniku (akciovej spoločnosti) silnejším podnikom. V oboch prípadoch ide o dobrovoľné splynutie na základe zmluvy. Kým v prípade fúzie právna subjektivita doterajších subjektov spravidla zaniká, zostáva pri akvizícii zvyčajne zachovaná. DÔVODY VZNIKU AKVIZÍCIÍ A FÚZIÍ
Základnou príčinou ktorá je spoločná pre fúzie i akvizície je snaha o posilnenie spojeného podniku a získanie silnejšieho postavenia na trhu. Medzi hlavné dôvody fúzií a akvizícií by sme mohli uviesť:
- úsopry z rozsahu
- rozšírenie ponúkaného sortimentu
- zvýšenie podielu na trhu
- využívanie procesu privatizácie
- diverzifikácia rizík
- geografická diverzifikácia
- zlepšenie platobnej schopnosti
- prevod know – how a pod.

DVANÁSŤ PRAVIDIEL PRE ÚSPEŠNÚ FÚZIU
Za v súčasnosti prebiehajúcej vlne fúzií, akvizícií a aliancií vo svete je veľmi dôležité vyhnúť sa ťažkostiam, ktoré sa často prejavujú až po zlúčení partnerov. Je možné stanoviť celkovo 12 podmienok pre úspešné dokončenie fúzie.
1. Strategická harmónia partnerov – musí existovať zásadná kompatibilita produktov trhov i stratégií a nemožno zabúdať ani na harmóniu podnikových kultúr
2. Zamedziť úniku informácií – dochádza k tomu často, hlavne ak je výsledok predčasne sprístupnený médiám.

Potom už je problematické rokovania prerušiť
3. Aktívny manažment i predstavenstvo – vyžaduje sa maximálna pozornosť a riadenie celého procesu fúzie
4. Zapojenie najschopnejších osobností
5. Nikto nesmie byť divákom – každý člen vedenia podniku, ktorého sa projekt týka musí prevziať konkrétnu úlohu
6. Jasne a presne formulovaná vízia – aby bol jasne vymedzený rámec a smer jednaní
7. Všetky opatrenia realizovať rýchlo – aby bol proces dokončený do 2 až 3 rokov. Prioritu by mali mať opatrenia s ďalekosiahlymi účinkami
8. Jasne stanovené priority – a postupne zvyšovať komplexnosť a zložitosť organizácie fúzie
9. Každý krok stanovený jasne a stručne
10. Obsah integračného procesu musí byť transparentný – aby sa čo najrýchlejšie dosiahlo synergických účinkov
11. Jednať nebyrokraticky – spojovanie dvoch podnikov je dobrá príležitosť pre odstránenie zastaralých organizačných štruktúr a pracovných postupov
12. Držať sa hlavného cieľa – u každej fúzie je to umožnenie väčšieho rastu pre firmu, lepšia rentabilita a lepšia pozícia na trhu

MOŽNÉ DÔVODY ZLYHANIA ZLUČOVANIA FIRIEM
Je možné nájsť mnoho dôvodov, prečo transakcia fúzie, resp. akvizície firiem sa skončí fiaskom, vrátane zlej stratégie alebo samotného riadenia zlučovania subjektov, alebo jednoducho je to smola. V procese zlučovania a preberania spoločností dochádza často k „spoločnému dobrodružstvu“ stmelenia dvoch rozdielnych typov štýlu práce, organizácie, niekedy je potrebné zohľadniť nielen národné rozdiely, ale aj rozdielne hospodárske a spoločenské systémy. Vzťahy medzi odberateľmi, užívateľmi a dodávateľmi sa môžu počas tohto procesu ľahko narušiť a to môže spôsobiť zníženie hodnoty firmy. Agresívna preberajúca spoločnosť si často namýšľa, že môže zlepšiť výkon objektu svojho záujmu v procese zlučovania len vnesením lepších riadiacich talentov. Avšak hlavným cieľom zapojenia firmy v transakcii zlučovania by malo byť zvyšovať výnosy, aby sa prevzatie vyplatilo.

POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL
Popredné potravinárske koncerny z Britských ostrovov Guinness a Grand Metopolitan (GMet) plánujú fúziu. Vyplynulo to z vyhlásení ich prezidentov, Georga Bulla za GMet a Tonyho Greenera v máji 1997. Novovzniknutý kolos pod názvom GMG Brands poskočí s ročným obratom 36,8 mld. DEM na štvrté miesto v poradí potravinárskych firiem vo svete. Napriek spojeniu je jeho obrat v porovnaní s lídrom Nestlé iba polovičný, no na tretí Unilever stráca GMG necelé dve miliardy mariek. Firma je zaradená medzi potravinárske, ale nosnou časťou jej činnosti je a bude výroba alkoholických nápojov. „Vytvoríme silnú skupinu so svetoznámymi značkami,“ povedal na adresu fúzie G. Bull. Medzi produkty Guinnessu patrí okrem ich známeho piva i Gordon´s Gin, Moet Hennesey či Johnie Walker. Neskôr začala firma i s výrobou točitých schodíšť a plastov. Impérium Grand Met zasa zahŕňa značky ako vodky Stolichnaya, Smirnoff, Absolut, liehoviny ako Malibu, Cinzano a Bailey´s.

Súčasťou Grand Metu je i potravinársky koncern v USA Phillsbury, alebo veľmi dobre známy Burger King. Ak fúziu potvrdia valné zhromaždenia oboch koncernov, vlastníkmi GMG Brands sa stanú Guinness a Grand Met v pomere 47,3 : 52,7 percenta. OCELIARSKY PRIEMYSEL
V oceliarskom priemysle sa zrodil nový gigant. Spojili sa dve oceliarske spoločnosti Thyssen AG a Krupp. Základným motívom fúzie bola potreba reštrukturalizácie v tomto odvetví. Tvrdá konkurencia a previs ponuky nad dopytom núti podniky na rázne zmeny. Náklady na zmeny vo výrobných procesoch si vyžiadajú investície vo výške okolo jednej miliardy DEM. Okrem toho spoločnosť bude musieť pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov (odhad 6600). Zoštíhlenie produkcie by malo priniesť úsporu nákladov vo výške až 1 mld. DEM ročne a zníženie počtu zamestnancov až 600 mil. DEM ročne.
Novovzniknutý gigant bude môcť konkurovať najväčším konkurentom v Európe a stane sa piatym najväčším výrobcom vo svojom odvetví.

TELEKOMUNIKÁCIE
V tomto odvetví je vznik fúzií a akvizícií na dennom poriadku. Firmy sa internacionalizujú, zväčšujú svoj akčný rádius a prenikajú na nové trhy. Lídrom v odvetví je spoločnosť BT-MCI Concert Corp., ktorá vznikla v roku 1996 zlúčením British Telecomunication PLC a americkej MCI Communication Corp. Spoločnosť BT vytvojila aliancie v apríli 1997 s Portugal Telecomom a následne s Telefonica de Espaňa. Dostala sa tak na pyrenejský polostrov a prostredníctvom aliancie i na Juhoamerické trhy. Vytvorenie aliancie však nehralo do kariet firme AT&T a BT-MCI čelilo obvineniam z nečestnej konkurencie a určité prípady boli vyšetrované protimonopolnými úradmi. Najväčším konkurentom BT-MCI na trhu telekomunikácií je spoločnosť Global One, ktorá združuje Sprint Corp., France Telecom SA a Deutsche Telekom AG.

TEXTILNÝ PRIEMYSEL
Koncom marca 1997 ohlásili spoločnosti Marzotto SpA a Holding di Partecipacioni Idustriali (HPI) fúziu. Nový konglomerát bude zamestnávať 21 000 ľudí. V Taliansku tak vznikla jedna z najväčších textilných firiem sveta. Spoločnosť Marzotto vyrába všetko od vlny a priadze až po módne odevy so značkami Calvin Klein, Giorgio Armani, Gian Franco Ferre a pod. Zahŕňa aj nemecký holding Hugo Boss. HPI prináša svoju odevnú časť Gruppo Finanziaro Tessile SpA (GTF), spoločnosť FILA, ktorá obúva najviac basketbalistov NBA i spoločnosť Gemina, ktorá disponuje rôzne vysokými podielmi vo významných talianskych podnikoch papierenského i chemického priemyslu a v bankách a médiách.

Do zväzku patrí aj vydavateľstvo dvoch najčítanejších talianskych denníkov Rizzoli Corriere della Sera Editori. Dôležitou súčasťou je i Mediobanca, ktorá z veľkej časti financovala HPI a bude pre fúziu poskytovať dostatok finančných zdrojov. I tento koncern bude znižovať náklady, k hromadného prepúšťaniu však nedôjde. BANKOVNÍCTVO
V auguste 1999 oznámili tri japonské banky Industrial Bank of Japan, Bai-Ichi Kangyo a Fuji Bank vytvorenie aliancie, ktorá o niekoľko rokov vyústi do aliancie. Charakter a zmysel tejto fúzie je však odlišný od tých, ktoré v posledných rokoch spoluvytvárali nové globálne bankové prostredie. Nový subjekt s pracovným názvom IBJ-DKB-Fuji nemá okamžité ambície stať sa finančným supermarketom ako Citygroup. V tejto fúzii sa nehrá o svetovú dominanciu ale o vyriešenie domácich problémov. Realizácia fúzie síce vyústi v najväčšiu banku na svete, avšak manažéri konkurenčných spoločností v New Yorku či Londýne sa straty podielu na globálnom trhu obávať nemusia. Japonské banky sa v posledných rokoch neuveriteľnej konsolidácie sveta svetových financií venovali najmä vnútorným problémom a vlnu fúzií preto „zaspali“. Ich hlavní konkurenti majú v procese transformácie značný náskok, ktorý nebude ľahké dohnať. Pozitívne preto pôsobí správa, podľa ktorej aktéri fúzie mienia časť ušetrených zdrojov investovať do počítačových technológií. Práve dôraz na technológie bol jedným z motorov rastúcej konkurencieschopnosti amerických bánk.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Fúzie a akvizície