Rozpočet obce vyjadruje ekonomickú samostatnosť miestnej samosprávy. Mezdi miestnymi rozpočtami a štátnym rozpočtom existujú určité finančné vzťahy, ktoré sa využívajú na presúvanie peňažných prostriedkov, hlavne z týchto príčin:

1) Vlastné príjmy miestnych rozpočtov nikdy nestačili, nestačia, a ani nebudú stačiť, lebo obyčajne vedome sa stanovujú pre miestne rozpočty ako zdroj ich príjmov menej výnosné dane a menej výnosné sú aj ostatné príjmové zdroje. Napríklad v roku 1998 predstavovali celkové príjmy miestnych rozpočtov 25930 mil. Sk, z toho vlastné príjmy 23851 mil. Sk a dotácie zo štátneho rozpočtu 2079 mil. Sk. Celkové výdavky predstavovali 25809 mil. Sk, to znamená, že miestne rozpočty mali takto príjmy väčšie ako výdavky o 121 mil. Sk. Ak by však miestne rozpočty nedostali dotácie zo štátneho rozpočtu, mali by celkové výdavky väčšie ako celkové príjmy, to znamená, že by boli v mínuse o 1958 mil. Sk. (údaj zo Štatistickej ročenky 1999)

2) Štát chce mať aj určitý vplyv a uplatňuje ho práve prostredníctvom finančných vzťahov s miestnymi rozpočtami.

3) Miestne rozpočty sa obyčajne používajú aj na financovanie takých verejných statkov (napr. základné školstvo), ktoré presahujú miestny charakter a majú celospoločenský význam.



Príjmy miestnych rozpočtov:


Miestny rozpočet je bilanciou príjmov, ktoré obec získava a výdavkov, ktoré z uvedených príjmov uhrádza. Rozsah príjmov aj výdavkov závisí od mnohých faktorov, v najširšom zmysle slova však odráža ciele štátnej hospodárskej a finančnej politiky. Je veľmi dôležité, aby príjmovú základňu obcí tvorili také príjmy závisiace od aktivity obce, ktoré môže obec pozitívne ovplyvniť a nestavajú obec do pozície pasívneho spotrebiteľa finančných prostriedkov. Príjmy miestnych rozpočtov sa členia na:

VLASTNÉ PRÍJMY: - sú všetky príjmy, ktoré plynú do rozpočtu z vlastných príjmových zdrojov.