Výdavky miestnych rozpočtov sa členia na:

1) bežné (neinvestičné) výdavky - slúžia na zabezpečenie činnosti miestnej samosprávy vo všetkých jej oblastiach:

a) výdavky na samosprávne funkcie obcí:
- výdavky na činnosť orgánov obce, zriaďovanie a prevádzku zariadení obce
- výdavky na spoločenskú činnosť obce spojenú s kultúrnou, športovou a inou činnosťou
- výdavky na cestu, dopravu, požiadnu ochranu, cintoríny atď.

b) výdavky na tvorbu a ochranu životného prostredia:
- na udržiavanie parkov, zelene
- čistota ovzdušia

c) výdavky pre rozpočtové organizácie a príspevky príspevkovým organizáciam zriadeným obcou:

Napríklad v roku 1991 boli výdavky 240,7 mil. Sk, ale už v roku 1996 boli 1583,4 mil Sk (údaj Štatistická ročenka 1999).

2) kapitálové (investičné) výdavky - slúžia na financovanie investičných potrieb obce:

a) rozvojové programy:
- výstavba miest a obcí

b) mestská hromadná doprava

c) komplexná bytová výstavba



Z porovnania celkovej štruktúry príjmov a výdavkov miestnych orgánov vyplýva, že aj keď miestne orgány disponujú širokou škálou vlastných príjmov a výdavkov, vlastné príjmy nie sú schopné pokryť celkové výdavky, ktoré miestne orgány musia vynaložiť na zabezpečnie svojich povinností. Bez podpory štátneho rozpočtu by miestne orgány nemohli vykonávať všetky svoje zverené činnosti pre nedostatok príjmov, ktoré pokrývajú výdavky. Miestne orgány majú veľmi malé šance vlastným pričinením si zabezpečiť dostatočné príjmy, čo predstavuje dosť veľký problém. Je pochopiteľné, že štát chce určitým spôsobom ovplyvňovať činnosť týchto miestnych orgánov, ale neuvedomuje si dôsledky. Keby si miestne orgány mohli svojim vlastným pričinením zvýšiť svoje príjmy, odpadli by štátnemu rozpočtu výdavky miestnym orgánom v podobe dotácií a subvencií. Obidve strany však majú svoje pozitíva aj negatíva.