Miestna samospráva na Slovensku má hlboké korene. Vytvárala sa od stredoveku ako súčasť uhorského správneho systému. Plne sa uplatnila aj po roku 1918 v rámci Československej republiky. Vývoj politickej a spoločenskej situácie po novembri 1989 predurčil zásadné zmeny miestnych rozpočtov v Slovenskej republike. Od začiatku roku 1991 sa uplatnila plná samospráva v obciach a utvoril sa obecný majetok. Oddelili sa orgány samosprávy obce od miestnych orgánov štátnej moci a správy, ktoré sa utvorili ako orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy. Zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky sa utvorili kraje, ktoré sa vymedzujú ako vyšší územný celok.

Slovenská republika sa člení na územné jednotky, ktoré sú samosprávne, to znamená, že výkon správy je zverený orgánom samosprávnych celkov a štátne orgány vykonávajú správu len v tých veciach, ktoré im do pôsobnosti zveril zákon. Základom územnej samosprávy je obec. Obec je samostatný územný a správny celok SR, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanovuje, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.

Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. Vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne, povinnosti a obmedzenia jej možno ukladať len zákonom. Územie obce tvorí jej katastrálne územie. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce (miestnym referendom), verejným zhromaždením jej obyvateľov. Vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Orgánmi obce sú:

Obecné zastupiteľstvo - tvoria poslanci volení v komunálnych voľbách. Rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, schvaľuje rozpočet obce, kontroluje jeho čerpanie a schvaľuje účet obce, schvaľuje územný plán obce alebo jej časti, rozhoduje o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku, a podobne.

Starosta - je výkonným orgánom obce. V majetkovo - právnych vzťahoch obce je štatutárnym orgánom a v administratívnych vzťahoch je správnym orgánom.

Základom finančného hospodárenia obce je jej rozpočet. Zostavuje sa na obdobie 1 kalendárneho roka.

Rozpočet obce vyjadruje ekonomickú samostatnosť miestnej samosprávy. Mezdi miestnymi rozpočtami a štátnym rozpočtom existujú určité finančné vzťahy, ktoré sa využívajú na presúvanie peňažných prostriedkov, hlavne z týchto príčin:

1) Vlastné príjmy miestnych rozpočtov nikdy nestačili, nestačia, a ani nebudú stačiť, lebo obyčajne vedome sa stanovujú pre miestne rozpočty ako zdroj ich príjmov menej výnosné dane a menej výnosné sú aj ostatné príjmové zdroje. Napríklad v roku 1998 predstavovali celkové príjmy miestnych rozpočtov 25930 mil. Sk, z toho vlastné príjmy 23851 mil. Sk a dotácie zo štátneho rozpočtu 2079 mil. Sk. Celkové výdavky predstavovali 25809 mil. Sk, to znamená, že miestne rozpočty mali takto príjmy väčšie ako výdavky o 121 mil. Sk. Ak by však miestne rozpočty nedostali dotácie zo štátneho rozpočtu, mali by celkové výdavky väčšie ako celkové príjmy, to znamená, že by boli v mínuse o 1958 mil. Sk. (údaj zo Štatistickej ročenky 1999)

2) Štát chce mať aj určitý vplyv a uplatňuje ho práve prostredníctvom finančných vzťahov s miestnymi rozpočtami.

3) Miestne rozpočty sa obyčajne používajú aj na financovanie takých verejných statkov (napr. základné školstvo), ktoré presahujú miestny charakter a majú celospoločenský význam.

Príjmy miestnych rozpočtov:

Miestny rozpočet je bilanciou príjmov, ktoré obec získava a výdavkov, ktoré z uvedených príjmov uhrádza. Rozsah príjmov aj výdavkov závisí od mnohých faktorov, v najširšom zmysle slova však odráža ciele štátnej hospodárskej a finančnej politiky. Je veľmi dôležité, aby príjmovú základňu obcí tvorili také príjmy závisiace od aktivity obce, ktoré môže obec pozitívne ovplyvniť a nestavajú obec do pozície pasívneho spotrebiteľa finančných prostriedkov. Príjmy miestnych rozpočtov sa členia na:

VLASTNÉ PRÍJMY: - sú všetky príjmy, ktoré plynú do rozpočtu z vlastných príjmových zdrojov.

Delia sa na:

1) daňové príjmy - tvoria ich:

a)miestne dane - sú v celosti príjmom miestnych rozpočtov:
- daň z pozemkov
- daň zo stavieb
- daň z bytov

b) podielové dane - sú príjmom štátneho rozpočtu, ale časť z nich podľa stanoveného percentuálneho podielu je príjmom miestnych rozpočtov:
- daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov
- daň z príjmu právnických osôb
- cestná daň

c) miestne poplatky - stanovujú sa zákonom a miestne orgány rozhodujú o ich vyberaní (11 miestnych poplatkov):
- poplatok za psa
- poplatok za užívanie verejného priestranstva
- poplatok za kúpeľný a rekreačný pobyt
- poplatok za ubytovaciu kapacitu
- poplatok z reklamy
- poplatok za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mesta
- poplatok zo vstupného atď.

Napr. v roku 1996 predstavovali celkové daňové príjmy 10163,1 mil. Sk, z toho dane vyberané obcou boli 3881 mil. Sk. (údaj Štatistická ročenka 1999) Z toho vyplýva, že daňové príjmy z miestnych rozpočtov sa podieľajú dosť veľkou časťou na celkových daňových príjmoch štátneho rozpočtu.

2) nedaňové príjmy:
- výnosy z majetku obce
- tržby z predaja obecného majetku
- príjmy z činnosti rozpočtových organizácií a odvody príspevkových organizácií zriadených obcou atď.

3) ostatné príjmy:
- prijaté pôžičky a návratné finančné výpomoci zo štátneho rozpočtu
- výnosy z pokút za priestupky
- výnosy z dobrovoľných zbierok atď.

CUDZIE PRÍJMY: - sú príjmy, ktoré plynú do rozpočtu z cudzích príjmových zdrojov. Delia sa na:

1) nenávratné - poskytujú sa obciam zo štátneho rozpočtu:
- dotácie
- subvencie

2) návratné - získavajú obce najmä od peňažných ústavov:
- úvery
- pôžičky
- emisia cenných papierov

Miestne orgány môžu používať peňažné prostriedky, ktoré do ich rozpočtov plynú zo štátneho rozpočtu dvojakým spôsobom. Neúčelové použitie je také, pri ktorom sa nestanovuje účel, na ktorý sa peňažné prostriedky majú použiť. Miestne orgány majú samy rozhodnúť na aký účel ich použijú. Druhý spôsob je taký, keď je presne stanovený účel použitia peňažných prostriedkov.

Výdavky miestnych rozpočtov:

Výdavky miestnych rozpočtov sa vynakladajú na financovanie konkrétnych činností vyplývajúcich zo samosprávneho finančného hospodárenia miest a obcí. Pri uskutočňovaní výdavkov z týchto rozpočtov ide o nenávratné poskytovanie peňažných prostriedkov. Na výku výdavkov majú vplyv nielen potreby miestneho verejného sektora zabezpečujúceho verejné statky, ktoré spotrebúvy obyvateľstvo, ale aj rozsah zodpovednosti a právomocí obcí na zabezpečenie statkov presahujúcich svojim významom hranice obce.

Výdavky miestnych rozpočtov sa členia na:

1) bežné (neinvestičné) výdavky - slúžia na zabezpečenie činnosti miestnej samosprávy vo všetkých jej oblastiach:

a) výdavky na samosprávne funkcie obcí:
- výdavky na činnosť orgánov obce, zriaďovanie a prevádzku zariadení obce
- výdavky na spoločenskú činnosť obce spojenú s kultúrnou, športovou a inou činnosťou
- výdavky na cestu, dopravu, požiadnu ochranu, cintoríny atď.

b) výdavky na tvorbu a ochranu životného prostredia:
- na udržiavanie parkov, zelene
- čistota ovzdušia

c) výdavky pre rozpočtové organizácie a príspevky príspevkovým organizáciam zriadeným obcou:

Napríklad v roku 1991 boli výdavky 240,7 mil. Sk, ale už v roku 1996 boli 1583,4 mil Sk (údaj Štatistická ročenka 1999).

2) kapitálové (investičné) výdavky - slúžia na financovanie investičných potrieb obce:

a) rozvojové programy:
- výstavba miest a obcí

b) mestská hromadná doprava

c) komplexná bytová výstavba

Z porovnania celkovej štruktúry príjmov a výdavkov miestnych orgánov vyplýva, že aj keď miestne orgány disponujú širokou škálou vlastných príjmov a výdavkov, vlastné príjmy nie sú schopné pokryť celkové výdavky, ktoré miestne orgány musia vynaložiť na zabezpečnie svojich povinností. Bez podpory štátneho rozpočtu by miestne orgány nemohli vykonávať všetky svoje zverené činnosti pre nedostatok príjmov, ktoré pokrývajú výdavky. Miestne orgány majú veľmi malé šance vlastným pričinením si zabezpečiť dostatočné príjmy, čo predstavuje dosť veľký problém. Je pochopiteľné, že štát chce určitým spôsobom ovplyvňovať činnosť týchto miestnych orgánov, ale neuvedomuje si dôsledky. Keby si miestne orgány mohli svojim vlastným pričinením zvýšiť svoje príjmy, odpadli by štátnemu rozpočtu výdavky miestnym orgánom v podobe dotácií a subvencií. Obidve strany však majú svoje pozitíva aj negatíva.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rozpočtová činnosť v správe obcí (seminárna práca)