pracovník musí:
- zvážiť reálne možnosti klienta
- poznať reálne možnosti spolupôsobiacich orgánov
- motivovať klienta k aktívnej spolupráci

etapa soc. terapie – zameraná na soc. – výchovné pôsobenie – cieľavedomé snaženie – formovanie názorov, postojov, jednania
- musí ísť o dynamickú interakciu medzi soc. pracovníkom a klientom – rady, informácie, pomoc

- prevláda snaha dosiahnuť optimálny vývoj, snaha o lepšiu adaptáciu (ak situáciu nemožno zmeniť)

nástroje soc. terapie:

terapeutický rozhovor – zákl. prostriedok na zvýšenie aktivity klienta
vzťah soc. pracovníka a klienta
autorita soc. pracovníka
etapa overovania výsledkov soc. – výchovnej terapie (hodnotenie účinnosti z hľ. prevencie recidív a opakovania v ďalších generáciach)

- soc. – vých. terapia končí formou:
- a) úplným alebo čiastočným vyriešením problému
- b) prerušením alebo ukončením pre odmietavý postoj klienta

etika SP a soc. pracovníka – princípy:
1) rešpektovanie každého človeka
2) právo na sebarealizáciu a právo iného človeka, povinnosti
3) osobnostný rozvoj a spoločenské uplatnenie
4) zákl. ľudské práva
5) žiadna diskriminácia
6) ochrana informácií
7) nezlučiteľnosť s podporou mocenskej štruktúry alebo politickým zoskupením
8) individuálne postoje a postoje profes. asociácie a pod.

min. štandardy SP:
1) profesijné
2) akreditačné
3) štandardy viazané na zamestnávanie soc. pracovníkov

metódy SP:

diagnostika a kľúčové znalosti o klientele:
- diagnóza spočíva v získaní kľúčových inf. o soc. problémoch klienta, a v zhodnotení týchto inf.

metódy získania informácií:
- riadený rozhovor (zákl. metódy)
- dotazníkové šetrenie, rôzne štandardizované testy
- pozorovanie v prirodzenom prostredí alebo v modelovej situácií
- sebapozorovanie klientov, analýzy existujúcich dokumentov
- metódy vyvinuté inými disciplínami

obsah informácií:
- identifikačné údaje
- dôvod k SP (zjavný alebo skrytý problém)
- rodinné pozadie klienta (blízki ľudia, spol. postavenie)
- telesný stav klienta (zdravie a hygiena)
- intelekt a dosiahnuté vzdelanie
- emocionálne správanie (temperament a nevyhnutné jednanie)

rozlišovanie medzi špecif. druhmi klientov, s kt. je ťažká alebo nemožná spolupráca:
- nedobrovoľný klient – najčastejšie osoba konajúca v rozpore so zákonom alebo na jeho hranici, kt.