Systém sociálnej práce

najdôležitejšie problémy súčasnosti ovplyvňujúce systém soc. práce (SP):
- nárast chudoby a soc. vylúčenia
- nárast nezamestnanosti a nutnosť zdokonalenia ciest a možností návratu do práce
- demografické zmeny, vrátane zmien rodinných štruktúr
- starnutie populácie
- zmeny v typoch soc. rizika (osamelý rodič, závislý dôchodca, zastaranosť kvalifikácie, zle platená práca)
- rast soc. – patologických javov (kriminalita, drogové závislosti)
- obmedzenia ver. financií vo vzťahu k makro – fiškálnym obmedzaniam

SP ako vedná disciplína:
- SP je vedecky fundovaná odborná disciplína, kt. špeciálnymi prac. metódami zaisťuje soc. starostlivosť o človeka na profesionálnom základe
- východiská pri ustanovení SP, jej predmetu, obsahu, cieľov, úloh, kategórií a metodiky:

- SP ako praktická činnosť – historické hľadisko
- SP ako vedný odbor – teoretické hľadisko
- SP ako samostatná profesia – praktické hľadisko
- SP ako akademická disciplína – vzdelávacie hľadisko
- výskum SP – rozvojové hľadisko
- zámery SP a jej vývojové trendy – integračné hľadisko

- SP je multidisciplinárny vedný odbor
- vzťah profes. praxe ako teoreticko – praktickej disciplíny

vzdelávanie v soc. práci:
- v školskom systéme
- v systéme ďalšieho vzdelávania soc. pracovníkov

zákl. pojmy v SP:
- soc. prípad
- soc. udalosť
- soc. klient
- soc. situácia
- soc. problém

soc. prípad – zvláštna situácia alebo problém, kt. vyžadujú nejaký spoloč. zásah, nie však osoby v ňom zúčastnené

soc. udalosť – poskytovanie soc. pomoci sa viaže na spoločnosťou uznané životné udalosti – soc. udalosti – ktoré vyvolávajú nedostatočnosť alebo úplné zlyhanie prirodzených zdrojov svojbytnosti a bezpečnosti občana

soc. klient – osoba, kt. prichádza alebo je už v starostlivosti soc. pracovníka

soc. situácia – tvorí ju jedinec, skupina či komunita v širšom sociokultúrnom prostredí

soc. problém – vytvára také vývojové tendencie a situácie v ľudských vzťahoch a spoločnosti, kt. sú považované za problémové
- presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie

metódy SP:

podľa zamerania na objekt: s jednotlivcami
so skupinou
s komunitou



chápanie SP:

SP v užšom chápaní – priamy, zámerný a pripravený kontakt
- aj termín metódy SP – soc. diagnóza, soc. terapia

SP v širšom chápaní – aj sco. techn.

opatrenia (služby, dávky, inštitúcie)

charakteristiky SP:

- inštitucionalizácia
- deinštitucionalizácia
- profesionalizácia
- deprofesionalizácia
- polyvalencia
- špecializácia

inštitucionalizácia – SP, kt. je podložená právnymi normami konkrétnej spoločnosti, znamená v historickom pohľade prechod z obl. výhrade súkr. iniciatívy cirkevných a súkr. organizácií do obl. verejných, územno – správnych a št. inštitúcií

deinštitucionalizácia – znamená návrat SP do pôsobnosti samostatného soc. pracovníka, kt. ju vykonáva ako slobodné povolanie na základe licencie, návrat k poskytovaniu konkrétnej starostlivosti a pomoci a zaisťovanie všetkých potrieb človeka v prirodzenom prostredí jeho domácnosti, a to jeho rodinou či prostredníctvom soc. a iných humanitárnych služieb

profesionalizácia – podmienkou je zdokonalenie systému vzdelávania soc. pracovníkov, kt. rovnako umožňuje vysokoškolské vzdelanie
- za účelom šírenia nových poznatkov z teórie i praxe a výmeny skúseností z obl. SP vznikajú odborné nár. a medzinár. organizácie soc. pracovníkov

deprofesionalizácia – môže byť efektívna tam, kde sú k dispozícií neprofes. sily, najmä dobrovoľníci

polyvalencia – pri polyvalentnom (viacnásobnom) prístupe na teritoriálnom úseku (obec, časť mesta) pracuje soc. pracovník so všetkými soc. klientmi, a to bez ohľadu na rôznorodosť ich soc. problémov

špecializácia – opak polyvalencie
- zástanci tohto prístupu argumentujú tým, že spektrum klientov soc. neprispôsobených, či inak soc. potrebných je tak široké, že 1 soc. pracovník nie je schopný zvládnuť spôsoby riešenia

druhy SP:

individuálna – prípadová SP – case work

skupinová – group work – rodinná soc. terapia, SP so skupinou

komunitná – community work – soc. práce úz. celku (v regióne)

podniková – individuálna a skupinová – chápeme ju ako súčasť podnik. soc. politiky

preventívna – na predchádzanie problémom

kuratívna – na riešenie už vzniknutých problémov

penitenciárna - týka sa klienta vo väzbe

poistpenitenciárna – týka sa klienta prepusteného z väzby

rehabilitačná – zdravotné postihnutie

resocializačná – drogová závislosť


špecifikum SP ako profesie:
- komplexný prístup (čiastkové prístupy lekára, psychológa, sociológa, terapeuta, pedagóga, právnika ...)

etapy SP:

etapa soc. evidencia a 1. kontakt s klientom – zoznámenie sa s klientom – soc. problémom, rozsahom, závažnosťou, časovou naliehavosťou

etapa diagnostická – zisťovanie príčin soc. problému, komplexné chápanie soc. diagnostiky, vzťah k soc. prostrediu

etapa spracovania plánu soc. terapie – vonkajšia stránka (objektívne prekážky), vnútorná stránka (nedostatok síl prekonať alebo prispôsobiť sa)

- soc.

pracovník musí:
- zvážiť reálne možnosti klienta
- poznať reálne možnosti spolupôsobiacich orgánov
- motivovať klienta k aktívnej spolupráci

etapa soc. terapie – zameraná na soc. – výchovné pôsobenie – cieľavedomé snaženie – formovanie názorov, postojov, jednania
- musí ísť o dynamickú interakciu medzi soc. pracovníkom a klientom – rady, informácie, pomoc

- prevláda snaha dosiahnuť optimálny vývoj, snaha o lepšiu adaptáciu (ak situáciu nemožno zmeniť)

nástroje soc. terapie:

terapeutický rozhovor – zákl. prostriedok na zvýšenie aktivity klienta
vzťah soc. pracovníka a klienta
autorita soc. pracovníka
etapa overovania výsledkov soc. – výchovnej terapie (hodnotenie účinnosti z hľ. prevencie recidív a opakovania v ďalších generáciach)

- soc. – vých. terapia končí formou:
- a) úplným alebo čiastočným vyriešením problému
- b) prerušením alebo ukončením pre odmietavý postoj klienta

etika SP a soc. pracovníka – princípy:
1) rešpektovanie každého človeka
2) právo na sebarealizáciu a právo iného človeka, povinnosti
3) osobnostný rozvoj a spoločenské uplatnenie
4) zákl. ľudské práva
5) žiadna diskriminácia
6) ochrana informácií
7) nezlučiteľnosť s podporou mocenskej štruktúry alebo politickým zoskupením
8) individuálne postoje a postoje profes. asociácie a pod.

min. štandardy SP:
1) profesijné
2) akreditačné
3) štandardy viazané na zamestnávanie soc. pracovníkov

metódy SP:

diagnostika a kľúčové znalosti o klientele:
- diagnóza spočíva v získaní kľúčových inf. o soc. problémoch klienta, a v zhodnotení týchto inf.

metódy získania informácií:
- riadený rozhovor (zákl. metódy)
- dotazníkové šetrenie, rôzne štandardizované testy
- pozorovanie v prirodzenom prostredí alebo v modelovej situácií
- sebapozorovanie klientov, analýzy existujúcich dokumentov
- metódy vyvinuté inými disciplínami

obsah informácií:
- identifikačné údaje
- dôvod k SP (zjavný alebo skrytý problém)
- rodinné pozadie klienta (blízki ľudia, spol. postavenie)
- telesný stav klienta (zdravie a hygiena)
- intelekt a dosiahnuté vzdelanie
- emocionálne správanie (temperament a nevyhnutné jednanie)

rozlišovanie medzi špecif. druhmi klientov, s kt. je ťažká alebo nemožná spolupráca:
- nedobrovoľný klient – najčastejšie osoba konajúca v rozpore so zákonom alebo na jeho hranici, kt.

je v súdnom alebo správnom (priestupkovom) konaní prikázaná ochranná terapia
- osoby závislé na alkohole alebo drogách
- manipulatívni klienti ( nemajú záujem o faktickú spoluprácu, snaha o získanie výhod)
- nebezpeční klienti

individuálne zameraná terapia:
- niektoré stratégie, postupy a čiastkové kroky:

- plánovanie rozhovoru - stretnutia
- poskytovanie informácií a rád
- povzbudzovanie, ubezpečovanie, poukazovanie na obvyklosť situácie
- podmieňovanie a podobné behaviorálne techniky: pozitívne odmeňovanie – odmenou a negatívne – trestom, špec. forma – nácvik asertívneho správania
- nácvik správania
- dohoda o modifikácií správania
– výmena rolí – medzi klientami
- zadávanie domácich úloh
- brainstorming – skupinové riešenie problémov

intervencia v rámci skupiny:
 rekreačné skupinové vyžitie – pôsobí ako prevencia najmä adolescentov – nebezpečná až nezákonná činnosť
 najbežnejšie formy skupinovej SP na Západe – športové, hudobné a súťažné akcie
 vzdelávacie skupiny – rozšíriť osobné skúsenosti alebo zručnosti a soc. – prac. kapitál klientov
 skupiny sústredené na rozhodovací proces a riešenie problémov

- počet členov skupiny: 1 soc. pracovník – max. 5 – 6 členov
2 soc. pracovníci – max. 12 členov

- presadenie vodcovského štýlu vedenia – autoritársky, demokratický a voľný štýl – podľa problémov a povahy cieľov skupiny
- stanovenie cieľov – krátkodobé, dlhodobé ciele, spoločenské a individuálne ciele

komunitná SP:
- predpoklad – znalosť príslušnej obce alebo spoločenstva a ich inštitúcií

informácie zahrňujú:
 char. znaky populácie – počet obyv., mobilita, vekové zloženie, prevažujúce typy domácností, prítomnosť menšín, náboženstvá
 história obce alebo oblasti – zmeny v osídlení a štruktúry obyv., prevažujúce hodnoty
 ekon. profil a prac. trh – zamestnanosť a nezamestnanosť, prevažujúce typy hosp. činností, hl. zamestnávatelia, aktivita odborov, požadované vzdelanie a prac. skúsenosti, prac. doba, štruktúra prac. trhu, perspektíva hosp. do budúcnosti, príjmové rozvrstvenie pracujúcich, pomer osôb žijúcich pod hranicou životného minima
 bývanie – vek a stav domov, koncentrácia chudoby, st. obyv. a neúplných rodín
 char. život. prostredia
 sieť nápomocných inštitúcií, vzdelávacie programy a ústavy,

- diagnostické techniky: napr. brainstorming, delfská metóda, hodnotenie potrieb
intervenčné metódy:
 napr. využívanie komunikačných médií
 organizovanie schôdzí s predstaviteľmi obcí a s občanmi
 fundraising – získavanie fin. prostriedkov zo súkr. a ver. zdrojov
 lobbying
 analýza procesu lokálnej politiky a jej ovplyvňovanie
 poskytovanie informácií predstaviteľom legislatívy a exekutívy
 aktívna príprava novej legislatívy

soc. pomoc v transform. sa soc. systéme:

princípy transformácie:

1/ garantovaná štátom – základom je celoštátna definícia životného minima

2/ určenie pravidiel financovania soc.

pomoci

3/ št. podpora a aktivizácia nešt. subjektov

4/ testovací mechanizmus príjmových a majetkových pomerov

5/ poradenské a azylové služby na komunálnej úrovni

6/ smerovanie k dočasnej pomoci občana

7/ v ostatných prípadoch zabezpečiť dôstojné podmienky odkázaných občanov

systém soc. pomoci:
zmeny:
- aktívny prístup občana k riešeniu vlastnej soc. situácie
- svojprávnosť občana a jeho zodpovednosť za svoj život a úroveň nim vytvorených živ. podmienok

postavenie soc. pomoci v sústave soc. zabezpečenia:

zložky sústavy soc. zabezpečenia:

1/ soc. poistenie – fin. zabezpečenie pri výskyte živ. udalostí, kt. je možné predvídať a voči kt. je poistený

2/ št. soc. podpora – soc. situácie, na kt. sa nie je možné vopred pripraviť – materstvo, výchova dieťaťa ...

3/ soc. pomoc – občan nie je schopný vlastnými silami prekonať ohrozujúcu životnú situáciu

cieľ poskytovania soc. pomoci:

1/ zmierniť alebo prekonať hmotnú alebo soc. núdzu občana s jeho aktívnou účasťou

2/ zabezpečiť zákl. život. podmienky občana v jeho prirodzenom prostredí

3/ zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania, opakovania porúch psychického, fyzického, soc. vývinu

4/ integrácia občana do spoločnosti

nové prístupy k soc. práci:

1/ východiskové metóda uplatňovania soc. pomoci
2/ adresnosť soc. pomoci
3/ rozšírenie pôsobnosti na úroveň prevencie
4/ dôležitosť resocializácie
5/ profesionalizácia SP – nároky na kvalifikačné, odborné a osobnostné predpoklady soc. pracovníka
6/ nevyhnutnosť odbornej prípravy

soc. pomoc je:
a/ soc. prevencia
b/ riešenie hmotnej a soc. núdze, v dôsledku kt. si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť zákl. životné podmienky
- riešenie soc. núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím /ŤZP/ kompenzáciou soc. dôsledkov ŤZP

hmotná núdza je – keď príjem občana nedosahuje životné minimum

dôvody hmotnej núdze:
1/ objektívne – nemôže vlastným pričinením (najmä vlastná práca) zabezpečiť, zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav

2/ subjektívne

soc. núdza – nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv (aj záujmy), kontakt so spoloč. prostredím
- dôvody – vek, nepriaznivý zdravotný stav, soc. neprispôsobenosť, strata zamestnania
- občan s ŤZP potrebuje zmierniť alebo prekonať soc. dôsledky ŤZP

soc.

prevencia v širšom chápaní je otvorený systém
- je zameraná na:
- na predchádzanie nežiaducich zmien
- zmenu nežiaduceho stavu
- definovanie prvkov pôsobiacich deštruktívne
- definovanie deštruktívnych procesov (interakcia pozitívnych a deštruktívnych prvkov – nežiaduci výsledok)

objekt – najmä jedinci a skupiny, u kt. nie je vplyv soc. nežiaducich javov

výsledok pôsobenia – vplyv rôznych faktorov – nedá sa predvídať

charakter opatrení – intervencie:
- sociálne
- ekonomické
- kultúrne
- vzdelávacie
- etnické

zameranie intervencií – vytváranie stability umožňujúcej zdravý rozvoj spoločnosti

konkrétne opatrenia – všeob. povahy:

- budovanie žiaducich návykov
- preberanie vzorov správania
- zmeny hodnotových systémov
- preberanie zodpovednosti za seba a iných ...

formy:

- skvalitňovanie soc. klímy
- riešenie otázok zamestnanosti
- zvyšovanie vzdelanosti a kultúrnosti
- vytváranie návykov – voľný čas
- regresívne pôsobenie v obl. alkoholovej a drogovej závislosti
- starostlivosť o mládež zo sociálne a ekonomicky problémových rodín

soc. prevencia – odborná činnosť, vyžaduje vysokú profesionálnosť
- zle vykonaná prevencia – opačný účinok (vzbudenie zvedavosti, dodanie návodu)
- kolektívna činnosť – oslovenie ľudí s rôznym vekom a vzdelaním
- rast kriminality zvýrazňuje význam situačnej prevencie – najmä justičnej prevencie
- justičná prevencia dopĺňa prevenciu soc. – komunálnu, osobnej zodpovednosti, terapeutickú vtedy, ak tieto formy zlyhali alebo boli málo efektívne

prevencia násilia v rodine:
- vytvorenie systému boja proti násiliu voči ženám za účasti rôznych profesijných skupín
- zriadenie centra na sledovanie konkrétnych prípadov
- do určených osnov zaradiť aj problematiku násilia a jeho redukcie
- chlapcov zapojiť do nácviku citlivosti v jednaní s ľuďmi, dievčatám poskytnúť kurzy sebaobrany
- vytvorenie nezávislého a autonómneho Európskeho centra pre ženy, kt. by poskytovalo informácie a dokumentáciu o vš. otázkach, kt. sa týkajú žien (napr. aj nútenej prostitúcie a obchodu so ženami)

prevencia drogových závislosti:

prehľad stratégií prevencie: účinnosť:

zastrašovanie neúčinné
citové apely neúčinné
jednoduché inf. neúčinné
ponuka lepších alternatív účinné


prevencia v obl. rodinnej výchovy u delikventných rómskych detí a mládeže:

- 1. príznaky: 11- 12 rokov
- prevenciu treba zamerať na obdobie vo veku 6 – 8 rokov
- prevenciu delíme:

1/ všeobecná – opatrenia obecnej povahy – optimálna úprava pomerov a životných situácií všetkých

2/ špeciálna

rozhodujúce skutočnosti:
- vznik soc. udalosti – charakter, intenzita, príčiny vzniku


životné minimum: dávka soc. pomoci (doplnenie):

1 FO 3.930,- Sk obj. FO 2.900,- Sk
subj.

FO 1.450,- Sk
ďalšia FO + 2.750,- Sk
zaopatrené a neplnoleté dieťa 1.000,- Sk

nezaopatrené dieťa 1.780,- Sk 1.600,- Sk

max. spolu: 10.500,- Sk

forma dávky:

1/vecná
2/ peňažná





PRÍKLAD:

matka + dieťa
objektívne dôvody

prídavky na deti: 750,-
výživné: 1.000,-
spolu: 1.750,-

spolu životné minimum: 3.930,- + 1.780,- = 5.710,-
dávky soc. pomoci: 2.900,- + 1.600,- = 4.500,- mínus 1.750,- = 2.750,- dostanú


PRÍKLAD:

manželia – obidvaja nezamestnaní
manželka – Úrad práce – 15 mes. – objektívne dôvody (max. 24 mesiacov)
manžel – Úrad práce – 25 mes. – subjektívny dôvody

príjmy: 0,-

spolu životné minimum: 3.930,- + 2.750,- = 6.680,-
dávky soc. pomoci:

manželka – obj.: 2.900,-
manžel – subj.: 1.450,-
4.350,- dostanú


jednorázová dávka soc. pomoci: poskytuje obec (str. 65 – skriptá)

- hmotná núdza z objektívnych dôvodov
- úhrada mimoriadnych nákladov: záujmová činnosť dieťaťa, kúpa zákl. vybavenie domácnosti – 1 ks – posteľ, stôl, stolička ...

soc. poradenstvo (str. 62):

- sociálne
- psychologické
- pedagogické
- právne
- zdravotnícke
- ekonomické
- daňové
- ekologické

princípy soc. – poradenského procesu:

- rešpektovanie individuálnych potrieb každého občana (ohrozenie stavom núdze)
- prechod od inf. k orientácií
- rešpektovanie autentickej životnej skúsenosti občana
- rešpektovanie predstáv občana o riešení
- aktivizovanie vlastného potenciálu občana – jeho zodpovednosti, prirodzených zdrojov
- komplexné posudzovanie potrieb občana – rozvojové perspektívy

druhy (úrovne poskytovania) soc. poradenstva:

1/ zákl. (bazálne) – znaky: informačný a distribučný charakter

2/ odborné
- súbor činností:
- podpora klienta a dosiahnutie zmeny spoloč. reality
- individuálna miera podpory klienta podľa potrieb
- riešenie reálne existujúcich ťažkostí a problémov
- krátkodobý charakter, predpoklad – odbornosť


zložky soc. – poradenského procesu:


soc. – polit. záujmy záujem predchádzať stavu
spoločnosti núdze alebo jej prehĺbeniu






soc. pracovník občan v núdzi
poradca poradenský vzťah




má inf. o nástrojoch má vedomosť o svojich
intervencie potrebách




CIEĽ:
zlepšenie soc. situácie občana
posilnenie jeho soc. svojbytnosti



členenie soc. poradenstva:

1/ v užšom slova zmysle – okruh SP vymedzený zákonom o soc. pomoci

2/ v širšom slova zmysle – poradenstvo pre človeka (jednotlivca, skupinu, komunitu), kt.

súvisí s potrebou riešenia mnohých životných situácií, problémov

- klient musí spĺňať zákl. predpoklady:
- vyhľadá poradcu sám
- vlastná iniciatíva
- komunikatívny kontakt

soc. poradenstvo ako forma riešenia hmotnej a soc. núdze: - odborná činnosť – obsah:
- analýza soc. situácie občana
- identifikácia rozsahu a charakteru problému
- ... str. 62

členenie činnosti soc. poradenstva:

- bezprostredná poradenská činnosti:

A/ podľa char. činností:
- poskytovanie inf. (informatívne poradenstvo) formou individuálnou, skupinovou či masovou
- poskytovanie odborných rád

B/ podľa klientov:
- poradenstvo pre soc. klientov, kt. sú v hmotnej núdzi alebo soc. núdzi
- poradenstvo pre nezamestnaných a zamestnávateľov
- poradenstvo pri voľbe zamestnania
- školské soc. poradenstvo súvisiace s problematikou vo vzťahoch učiteľ – žiak, žiak – škola, ...

širšie chápanie soc. služby:
- špeciálny súbor činností zameraných na uspokojovanie individuálnych alebo aj kolektívnych potrieb, kt. sa vykonávajú iným spôsobom ako prevodom materiálnych statkov
- patria sem činnosti:

- zabezpečovanie primeraných živ. podmienok pre ľudí, kt. svoju situáciu nevedia zvládnuť sami
- vytváranie vhodných podmienok, kt. by zabránili vzniku alebo nárastu negatívnych spoloč. javov
- vytváranie podporných aktivít, kt. zamedzia nepriaznivý sov. vývin jednotlivca, rodiny, či spoločnosti

formy soc. služby z čas. hľadiska:
- vývoj od najprirodzenejšej formy – opatrovateľská služba

1/ klasické formy soc. služby.
- ústavná starostlivosť o chorých, starých a zdravotne handicapovaných občanov
- útulky pre bezdomovcov
- penitenciárna a postpen. starostlivosť
- opatrovanie ako starostlivosť
- organizovanie spoloč. stravovania

2/ moderné formy:
- domáce opatrovateľské služby
- soc. asistent – streetworker
- osobný asistent – personel asistent
- poloústavné formy starostlivosti – tzv. denné pobyty a prepravné služby pre zdravotne postihnutých

všeobecný cieľ soc. služby:
- cieľ organizovanej soc. služby – zabezpečenie a ochrana určitej úrovne kvality života všetkých občanov, kt. je vyjadrená v oficiálnej soc. politike štátu

úloha štátu pri realizácií soc. služby:

1/ absolútna zodpovednosť za ich rozvoj
2/ riadiaca a kontrolná úloha
3/ optimálne delenie služby do 3 skupín: verejné sektor, súkromný sektor, dobrovoľníci

verejný sektor – soc. služby viazané a financované štátom
- aby mohol štát zriaďovať vl. soc. politiku – zriaďovanie služieb:
- potrebných na udržanie min. životnej úrovne
- kt.

štát súčasne vykonáva kontrolnú činnosť (najmä v obl. sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže)
- služby z ekon. hľadiska výhodnejšie ak ich organizuje štát

súkromný sektor – súkromné fyzické a právnické osoby
- ako alternatíva k štátnym službám
- ako doplnok k štátnym službám – nové formy služieb
- riziká: náhle zrušenie z dôvodu ekon. stratovosti a negatívna selekcia

dobrovoľníctvo – doplnková služba k štátnym službám
- široký rozsah služieb a činností

rozhodovanie o množstve a rozsahu soc. služieb:

1/ humanisticko – soc. kritéria
2/ ekon. kritéria – formy a druhy poskytovaných služieb štátom spravidla vyjadrené v legislatívnych normách

sociálna služba:
a/ určitá vonkajšia jednotnosť komplexu existujúcich služieb
- jednotiacim cieľom je cieľ poskyt. soc. služieb

b/ v oblasti teórie soc. práce

sociálne služby :
- v praktickej oblasti soc. práce
- zdôraznenie ich početnosti a rozdielnosti.