zamestnancov, pričom hromadným prepúšťaním bolo dotknutých 21619 zamestnancov, čo je o 13,9 % menej, ako keď v roku 1998 hromadným prepúšťaním bolo dotknutých 25109 zamestnancov

• postupne s rastom nezamestnanosti sa prehlbovali regionálne diferencie v miere nezamestnanosti
• ku koncu decembra 1998 najvyššia miera nezamestnanosti bola v okrese Rimavská Sobota (33,26%), Veľký Krtíš (30,26%) a vo Vranove nad Topľou (30,12%)
• k 30.6.1999 to bol okres Rimavská Sobota (35,41%), Reväca (35,05%) a Trebišov (32,81%)
• rozpätie medzi okresom s najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti v roku 1998 bolo 29,71 percentuálnych bodov a k 30.6.1999 to bolo 31,99 percentuálnych bodov
• jednou z príčin výrazných regionálnych rozdielov evidovanej nezamestnanosti je nízka mobilita pracovnej sily, ktorej príčiny možno charakterizovať nasledovne:

 neochota nezamestnaných pracovať mimo sídla svojho trvalého pobytu (väzba na vlastný rodinný dom, rodiny, a p.)
 nedostatočná ponuka bytov a ubytovní za cenu primeranú úrovni príjmov zo závislej činnosti prevažnej väčšiny zamestnancov ( bytová otázka, nízke možnosti ubytovania zamestnancov zo strany zamestnávateľov, vysoké ceny bytov a poplatkov za ubytovanie)
 veľkorysé sociálne dávky ( nezáujme o prácu v dôsledku poberania dávok sociálnej pomoci, najmä skupinou nezamestnaných s nižším vzdelaním a s nižšími príjmami)
 neaktuálnosť a nepružnosť poskytovaných informácií o voľných pracovných miestach okresnými úradmi práce mimo okresu svojho sídla ( tie informácie sú vplyvom „ dlhej informačnej cesty“ zamestnávateľ - OÚP často neaktuálne)

• rizikovými skupinami na trhu práce sú mladí ľudia bez práce, ženy starajúce sa o deti, osoby s nízkou kvalifikáciou a zdravotne postihnutí občania
• tieto skupiny sú vytlačené z trhu práce a postupne sa stali dlhodobo nezamestnanými
• nízko príjmové skupiny osôb, ktoré v zamestnaní už nemôže očakávať vyšší príjem ( v porovnaní s príjmami z dávok sociálnej pomoci) vytvárajú sociálne nezamestnaných
• vyše 44 % evidovaných nezamestnaných ku koncu roka 1998 tvorili mladí ľudia vo veku 15 - 29 rokov


Podiel nezamestnaných mladých ľudí na celkovom počte evidovaných nezamestnaných sa v rokoch 1994 - 1999 vyvíjal nasledovne:

Stav k 31.12.

1994 1995 1996 1997 1998 1999

EN spolu 371481 333291 329749 347753 428209 497523
z toho

mladí ľudia 168065 145093 143831 153227 189420 232873
(15-29 r.)

19 roční 60415 53534 53296 55757 64706 81607

20-24 roční 56080 47851 49603 55327 73090 92050

25-29 roční 51570 420708 40932 42173 51624 59218





• vážnym problémom je i narastajúca nezamestnanosť občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
• priemerný počet evidovaných nezamestnaných so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zvýšil zo 7186 v roku 1991 na 23011 osôb v roku 1998
• ich podiel na priemernom počte evidovaných nezamestnaných predstavoval 6,06 % v roku 1998

• mimoriadne závažným problémom v SR je dlhodobá nezamestnanosť, ktorá sa začala prejavovať ku koncu roku 1991, kedy podiel dlhodobo nezamestnaných (nezamestnaných 13 mesiacov a viac) z celkového počtu evidovaných nezamestnaných bol 6,1 %
• ku koncu decembra 1998 bol tento podiel 38,2 %
• podiel nezamestnaných viac ako 2 roky z celkového počtu evidovaných nezamestnaných bol 70,0 % ku koncu roka 1998
• dlhodobou nezamestnanosťou bolo v roku 1998 postihnutých v priemere o 7 % viac žien ako mužov

• podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania najnižšia nezamestnanosť je v skupine vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných
• najvýraznejší podiel z celkovej nezamestnanosti tvoria nezamestnaní so základným vzdelaním a bez vzdelania
• v tejto skupine nezamestnaných v roku 1999 sa podiel na nezamestnanosti mierne znížil
• nízka nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí nie je spôsobená tým, že osoby s vysokoškolským vzdelaním obsadzujú miesta zodpovedajúce ich kvalifikačným predpokladom, ale je to spôsobené ich schopnosťou rýchlo sa adaptovať na trhu práce aj za cenu toho, že obsadzujú miesta určené pre nižšie vzdelanostné skupiny

• vývoj nezamestnanosti mal rastúcu tendenciu i v priebehu roku 1999
• bol ovplyvnený znižovaním zamestnanosti v dôsledku rastu produktivity práce hromadným prepúšťaním zamestnancov hlavne v odvetví pôdohospodárstva, priemyselnej výroby a stavebníctva, nedostatkom finančných prostriedkov Národného úradu práce na aktívnu politiku trhu práce a pretrvávajúcou výraznou dlhodobou nezamestnanosťou a vysokou nezamestnanosťou mladistvých a absolventov škôl, ktorá sa prejavila, hlavne v letných mesiacoch tohoto roku
• okrem toho nezamestnanosť v značnej miere ovplyvňuje sezónny charakter niektorých odvetví, najmä poľnohospodárstvo, lesníctvo, stavebníctvo a služby súvisiace s turistickým ruchom
• prevažná časť zamestnancov, vykonávajúcich práce sezónneho charakteru v týchto odvetviach, sú mimo sezóny vedení v evidencii úradov práce



POLITIKA TRHU PRÁCE:

• politika trhu práce je integrálnou politiky zamestnanosti
• politika trhu práce ako súčasť politiky zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce
• jej hlavnou úlohou je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie
• v súčasnosti orgánmi zabezpečujúcimi politiku trhu práce sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný úrad práce

• v rámci politiky trhu práce sa realizujú a financujú dve jej súčasti
• prvou je pasívna politika trhu práce, najmä podpora v nezamestnanosti a odvod do zdravotných a sociálnej poisťovne za časť evidovaných nezamestnaných
• druhou sú aktívne opatrenia trhu práce zamerané predovšetkým na podporenie zaradenia nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na udržanie zamestnanosti
• objem prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce je priamo závislý na čerpaní prostriedkov na pasívnu politiku, keď najmä nárok na podporu v nezamestnanosti je taxatívne určený zákonom o zamestnanosti
• postupne sa zvyšuje objem prostriedkov potrebných na financovanie pasívnej politiky trhu práce, dramaticky sa zvýšil najmä v roku 1998 a nepriaznivy vývoj pokračuje aj v roku 1999

• na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti - predstavujú ponuku práce, firmy - ktoré determinujú dopyt po práci, odbory a štát - ktoré ovplyvňujú tak ponuku ako i dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach
• tieto všetky subjekty sa podieľajú na vytváraní makroekonomickej rovnováhy
• asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, tkroé na trhu práce tvoria ponuku
• ponuka práce závisí od domácností, ich ochoty pracovať
• domácnosť je v rovnováhe, ak sa námaha pri práci rovná efektu, ktorý práca prináša
• ponuka práce je určovaná hlavne mierou populácie a sklonom pracovníka rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný
• ponuku práce potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu, ale aj nezamestnaní


• hlavné faktory určujúce ponuku práce sú:

1. veľkosť populácie - je určená prirodzenými prírastkami populácie

2. časť populácie tvoriaca práceschopné obyvateľstvo - je tá časť populácie, ktorú dostaneme, keď od celkového počtu obyvateľstva odpočítame deti ( do 16 rokov), dôchodcov, zdravotne postihnutých, to znamená tých, ktorí alebo ešte nie sú schopní pracovať, alebo už nie sú schopní pracovať

3. priemerný počet odpracovaných hodín za rok - je pomer celkového odpracovaného času za rok k počtu práceschopného obyvateľstva

4. kvalita a kvantita vykonanej práce

• štruktúra ponuky práce závisí od:
• demografickej štruktúry - napr.