pohlavie
• ak sa firma rozhoduje, či na určité ňou ponúkané pracovné miesto zamestná ženu alebo muža, dochádza k zložitému rozhodnutiu
• samozrejme v prvom rade záleží o aké pracovné miesto sa jedná
• ak ide o pracovné miesto napríklad sekretárky, tak vo väčšine prípadov firma uprednostní samozrejme ženu
• ak ide o pracovné miesto napríklad automechanika, upredností muža
• čiže firma sa rozhoduje na základe pohlavia
• ale ak sa jedná o pracovné miesto, na ktoré môže firma prijať aj ženu aj muža, posudzuje svoje rozhodnutie na základe viacerých kritérií
• týchto kritérií je viacej
• u mužov ide napríklad o to, či už absolvoval povinný vojenský výcvik alebo nie
• veľmi málo firiem je ochotných zamestnať mužov pred absolvovaním vojenského výcviku
• firma vo väčšine prípadov nie je ochotná investovať do človeka, dať ho zaškoliť a podobne, keď vie, že skôr či neskôr odíde a neexistuje istota, že sa vráti naspäť pracovať do tejto firmy
• čo sa týka posudzovania kritérií u žien, jedným z kritérií je hlavne to, či je už ženu po materskej dovolenke alebo pred materskou dovolenkou, či má malé deti a hrozí tu OČR a podobne
• samozrejme neberú sa do úvahy iba takéto kritéria
• firmy si v súčasnosti vyberajú svojich zamestnancov aj podľa veku či vzhľadu
• v súčasnosti existuje veľmi veľa prípadov, že firma vo svojom inzeráte na ponuku pracovného miesta vyžaduje nevyhnutnosť spolu so životopisom zaslať aj fotografiu

• medzi ďalšie kritéria pri výbere zamestnancov patrí aj profesijná štruktúra
• to znamená akú má uchádzať o zamestnanie dosiahnutú prax, v akom odbore, ako má odporúčania, a hlavne aký vzdelanostný stupeň dosiahol
• samozrejme prednosť majú uchádzačí s vyšším vzdelaním
• aj keď nemusí platiť pravidlo, že človek s vyšším vzdelaním ovláda viac a je šikovnejší, ako človek s dosiahnutým nižším vzdelaním
• ďalej firmy berú do úvahy absolvovanie rôznych rekvalifikačných kurzov, školení, ovládanie cudzích jazykov a podobne

• ponuka práce závisí aj od mzdovej úrovne
• s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie a naopak, s poklesom reálnej mzdy ponuka práce klesá
• tento, na prvý pohľad paradoxný jav má prirodzené vysvetlenie
• pri vysokých mzdách totiž klesá ponuka práce žien, lebo mzdy mužov dostatočne zabezpečujú životnú úroveň rodiny
• domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácností, výchovu detí, zvýšenie spotreby statkov (najmä statkov a služieb v oblasti kultúry)
• vyššia mzda znamená, že svoje doterajšie nároky môžeme uspokojiť pri obmedzení pracovnej ponuky, ale súčasne sa práca stáva lákavejšou - tzv. dôchodkový efekt
• vo väčšine prípadov však prevláda tzv. substitučný efekt, ktorá má za následok, že záujem o prácu sa pri zvýšení mzdovej úrovne zvyšuje - teda ponuka práce rastie
• súvisí to so skutočnosťou, že pri vysokej cene práce sa všetky ostatné alternatívy - využívanie voľného času, šport, kultúra .. - stávajú „pomerne drahšími“, lebo alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď cena práce bola nižšia

• dopyt po práci je určovaný zo strany firmy
• závisí od ostatných výrobných zdrojov, veľkosti kapitálu a používanej technológie
• pri dokonalejšej technológií bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie, a naopak pri menej náročných technológiach bude dopyt po práci vyšší
• v súčasnosti technický pokrok stále rýchlejšie napreduje
• v minulosti bolo potrebných pri jednom stroji napríklad päť pracovníkov, ale v súčasnosti sú tieto stroje tak vyvinuté, že je toľko pracovníkov úplne zbytočných
• je síce pravda, že sú tieto stroje oveľa drahšie ako voľakedy, ale firma zase ušetrí financie na mzdových prostriedkoch

• dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch (statky, služby) tejto práce
• keď sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt po práci a naopak
• ponuka práce aj dopyt po práci sú síce veľké, ale ponuka stále prevyšuje dopyt a tým rastie nezamestnanosť




Údaje - štatistické zisťovania NÚP:

• miera nezamestnanosti podľa výberového štatistického zisťovania - ktoré by malo byť presnejšie a výstižnejšie než miera zisťovaná podľa evidencie Národného úrade úráce - sa v treťom štvrťroku 2001 medziročne zvýšila na 19 %
• počet nezamestnaných sa oproti 3. štvrťroku minulého rok zvýšil o 4,4 % na 505,6 tis. osôb, za tri štvrťroky o 4,6 % na 512,3 tis. osôb
• Národný úrad práce evidoval ku koncu septembra 17,4 % nezamestnaných
• podľa ŠÚ SR priemerne za tri štvrťroky miera nezamestnanosti dosiahla 19,3 % a bola vyššia než pred rokom
• viac než tretinu predstavujú nezamestnaní dlhšie než 2 roky, ktorých podiel sa zvyšuje
• nezamestnanosť najviac zvyšovali osoby, ktoré naposledy pracovali vo verejných sociálnych a ostatných službách a v obchode
• súčasne s rastom nezamestnanosti pokračoval aj rast zamestnanosti
• počet pracujúcich sa zvýšil o 1,4 %, za tri štvrťroky o 1,1 %
• z celkového počtu pracujúcich zamestnávali odvetvia trhových služieb 29,7 %, priemysel 29,5 % a napr.