Základné faktory vplyvu na ponuku a dopyt po práci

NEZAMESTNANOSŤ:

• samostatná existencia nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom hodpodárstve a demokracii
• jej nekontrolovateľný vývoj spôsobujúci masový charakter však vyvoláva nielen vážne ekonomické, ale aj sociálne problémy ( rozpad rodiny, narušené mentálne i fyzické zdravie, trestná činnosť a ďalšie sociálno-patologické javy)
• skutočnosť, že súčasná situácia na trhu práce je poznačená nerovnováhou, ktorá má frikčný charakter len v minimálnom rozsahu a veľká časť nezamestnanosti má charakter nepravej cyklickej, čiastočne aj štrukturálnej a sezónnej nezamestnanosti, signalizuje, že riešenie problému nezamestnanosti presahuje rámec opatrení, nástrojov a programov politiky trhu prác

• hlavnou príčinou nezamestnanosti v SR je pokles dynamiky ekonomického rastu a pokles efektívnej výkonnosti slovenského hospodárstva
• v hospodárskej politiky nebol vytvorený dostatočný dôraz na zamestnanosť, z čoho vyplynuli chyby v politike trhu práce v minulosti
• je to daň za zvýšenie kvality hospodárskeho rastu, od ktorého bude závisieť rast zamestnanosti v nasledujúcich rokoch
• vývoj nezamestnanosti v SR je zároveň ovplyvnený nedostatočnou väzbou medzi školským systémom a trhom práce, nízkou mobilitou pracovnej sily, nevhodným pomerom medzi sociálnymi a pracovnými príjmami, nízkou tvorbou pracovných miest, obmedzenými možnosťami použitia nástrojov aktívnej politiky trhu práce a nejasnými vlastníckymi vzťahmi najmä v bankrotujúcich podnikoch
• nezdravé tendencie v spoločnosti, prameniace najmä zo zmeny vlastníckych vzťahov významne narušili princíp sociálnej spravodlivosti, znižujú hodnotu práce nielen ako zdroje obživy, ale aj ako prostriedku sebaúcty a spoločenského uplatnenia občanov
• nezamestnanosť je i dôsledkom reštrukturalizácie hospodárstva SR, ale iba v určitom rozsahu
• vzťah medzi reštrukturalizáciou ekonomiky a nezamestnanosťou sa vyvíja asymetricky
• dochádza k masovému uvoľňovaniu zamestnancov, ale nové pracovné miesta ako výsledok reštrukturalizačného procesu nevznikajú

• prvý krát bol prudký nárast nezamestnanosti zaznamenaný v SR v roku 1991
• jeho príčinou bola najmä konverzia zbrojnej výroby, zdraženie vstupov z dovozu v surovinovo a materiálovo náročných výrobách a rozpad východných trhov
• prudký nárast nezamestnanosti zaznamenaný ku koncu roka 1998 bol ovplyvnený predovšetkým rastúcimi zdrojmi pracovných síl v dôsledku demografického vývoja a poklesom zamestnanosti spôsobeným znížením dynamiky ekonomického rastu z makroekonomického hľadiska, nedostatkom finančných zdrojov v podnikoch a s tým súvisiacim úpadkom a bankrotmi podnikov, hromadným prepúšťaním zamestnancov
• významnú úlohu zohrali najmä systémové dôsledky odsunutia bankrotov podnikov v predchádzajúcom období, čo sa však prejavilo v raste nezamestnanosti na prelome rokov 1998/1999
• v roku 1999 ohlásilo hromadné prepúšťanie 386 zamestnávateľských subjektov, ktoré zamestnávali 134,1 tis.

zamestnancov, pričom hromadným prepúšťaním bolo dotknutých 21619 zamestnancov, čo je o 13,9 % menej, ako keď v roku 1998 hromadným prepúšťaním bolo dotknutých 25109 zamestnancov

• postupne s rastom nezamestnanosti sa prehlbovali regionálne diferencie v miere nezamestnanosti
• ku koncu decembra 1998 najvyššia miera nezamestnanosti bola v okrese Rimavská Sobota (33,26%), Veľký Krtíš (30,26%) a vo Vranove nad Topľou (30,12%)
• k 30.6.1999 to bol okres Rimavská Sobota (35,41%), Reväca (35,05%) a Trebišov (32,81%)
• rozpätie medzi okresom s najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti v roku 1998 bolo 29,71 percentuálnych bodov a k 30.6.1999 to bolo 31,99 percentuálnych bodov
• jednou z príčin výrazných regionálnych rozdielov evidovanej nezamestnanosti je nízka mobilita pracovnej sily, ktorej príčiny možno charakterizovať nasledovne:

 neochota nezamestnaných pracovať mimo sídla svojho trvalého pobytu (väzba na vlastný rodinný dom, rodiny, a p.)
 nedostatočná ponuka bytov a ubytovní za cenu primeranú úrovni príjmov zo závislej činnosti prevažnej väčšiny zamestnancov ( bytová otázka, nízke možnosti ubytovania zamestnancov zo strany zamestnávateľov, vysoké ceny bytov a poplatkov za ubytovanie)
 veľkorysé sociálne dávky ( nezáujme o prácu v dôsledku poberania dávok sociálnej pomoci, najmä skupinou nezamestnaných s nižším vzdelaním a s nižšími príjmami)
 neaktuálnosť a nepružnosť poskytovaných informácií o voľných pracovných miestach okresnými úradmi práce mimo okresu svojho sídla ( tie informácie sú vplyvom „ dlhej informačnej cesty“ zamestnávateľ - OÚP často neaktuálne)

• rizikovými skupinami na trhu práce sú mladí ľudia bez práce, ženy starajúce sa o deti, osoby s nízkou kvalifikáciou a zdravotne postihnutí občania
• tieto skupiny sú vytlačené z trhu práce a postupne sa stali dlhodobo nezamestnanými
• nízko príjmové skupiny osôb, ktoré v zamestnaní už nemôže očakávať vyšší príjem ( v porovnaní s príjmami z dávok sociálnej pomoci) vytvárajú sociálne nezamestnaných
• vyše 44 % evidovaných nezamestnaných ku koncu roka 1998 tvorili mladí ľudia vo veku 15 - 29 rokov


Podiel nezamestnaných mladých ľudí na celkovom počte evidovaných nezamestnaných sa v rokoch 1994 - 1999 vyvíjal nasledovne:

Stav k 31.12.

1994 1995 1996 1997 1998 1999

EN spolu 371481 333291 329749 347753 428209 497523
z toho

mladí ľudia 168065 145093 143831 153227 189420 232873
(15-29 r.)

19 roční 60415 53534 53296 55757 64706 81607

20-24 roční 56080 47851 49603 55327 73090 92050

25-29 roční 51570 420708 40932 42173 51624 59218





• vážnym problémom je i narastajúca nezamestnanosť občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
• priemerný počet evidovaných nezamestnaných so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zvýšil zo 7186 v roku 1991 na 23011 osôb v roku 1998
• ich podiel na priemernom počte evidovaných nezamestnaných predstavoval 6,06 % v roku 1998

• mimoriadne závažným problémom v SR je dlhodobá nezamestnanosť, ktorá sa začala prejavovať ku koncu roku 1991, kedy podiel dlhodobo nezamestnaných (nezamestnaných 13 mesiacov a viac) z celkového počtu evidovaných nezamestnaných bol 6,1 %
• ku koncu decembra 1998 bol tento podiel 38,2 %
• podiel nezamestnaných viac ako 2 roky z celkového počtu evidovaných nezamestnaných bol 70,0 % ku koncu roka 1998
• dlhodobou nezamestnanosťou bolo v roku 1998 postihnutých v priemere o 7 % viac žien ako mužov

• podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania najnižšia nezamestnanosť je v skupine vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných
• najvýraznejší podiel z celkovej nezamestnanosti tvoria nezamestnaní so základným vzdelaním a bez vzdelania
• v tejto skupine nezamestnaných v roku 1999 sa podiel na nezamestnanosti mierne znížil
• nízka nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí nie je spôsobená tým, že osoby s vysokoškolským vzdelaním obsadzujú miesta zodpovedajúce ich kvalifikačným predpokladom, ale je to spôsobené ich schopnosťou rýchlo sa adaptovať na trhu práce aj za cenu toho, že obsadzujú miesta určené pre nižšie vzdelanostné skupiny

• vývoj nezamestnanosti mal rastúcu tendenciu i v priebehu roku 1999
• bol ovplyvnený znižovaním zamestnanosti v dôsledku rastu produktivity práce hromadným prepúšťaním zamestnancov hlavne v odvetví pôdohospodárstva, priemyselnej výroby a stavebníctva, nedostatkom finančných prostriedkov Národného úradu práce na aktívnu politiku trhu práce a pretrvávajúcou výraznou dlhodobou nezamestnanosťou a vysokou nezamestnanosťou mladistvých a absolventov škôl, ktorá sa prejavila, hlavne v letných mesiacoch tohoto roku
• okrem toho nezamestnanosť v značnej miere ovplyvňuje sezónny charakter niektorých odvetví, najmä poľnohospodárstvo, lesníctvo, stavebníctvo a služby súvisiace s turistickým ruchom
• prevažná časť zamestnancov, vykonávajúcich práce sezónneho charakteru v týchto odvetviach, sú mimo sezóny vedení v evidencii úradov práce



POLITIKA TRHU PRÁCE:

• politika trhu práce je integrálnou politiky zamestnanosti
• politika trhu práce ako súčasť politiky zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce
• jej hlavnou úlohou je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie
• v súčasnosti orgánmi zabezpečujúcimi politiku trhu práce sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný úrad práce

• v rámci politiky trhu práce sa realizujú a financujú dve jej súčasti
• prvou je pasívna politika trhu práce, najmä podpora v nezamestnanosti a odvod do zdravotných a sociálnej poisťovne za časť evidovaných nezamestnaných
• druhou sú aktívne opatrenia trhu práce zamerané predovšetkým na podporenie zaradenia nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na udržanie zamestnanosti
• objem prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce je priamo závislý na čerpaní prostriedkov na pasívnu politiku, keď najmä nárok na podporu v nezamestnanosti je taxatívne určený zákonom o zamestnanosti
• postupne sa zvyšuje objem prostriedkov potrebných na financovanie pasívnej politiky trhu práce, dramaticky sa zvýšil najmä v roku 1998 a nepriaznivy vývoj pokračuje aj v roku 1999

• na trhu práce aktívne vstupujú do vzájomných vzťahov domácnosti - predstavujú ponuku práce, firmy - ktoré determinujú dopyt po práci, odbory a štát - ktoré ovplyvňujú tak ponuku ako i dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach
• tieto všetky subjekty sa podieľajú na vytváraní makroekonomickej rovnováhy
• asi najdôležitejším subjektom sú domácnosti, tkroé na trhu práce tvoria ponuku
• ponuka práce závisí od domácností, ich ochoty pracovať
• domácnosť je v rovnováhe, ak sa námaha pri práci rovná efektu, ktorý práca prináša
• ponuka práce je určovaná hlavne mierou populácie a sklonom pracovníka rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný
• ponuku práce potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne zaradení do pracovného procesu, ale aj nezamestnaní


• hlavné faktory určujúce ponuku práce sú:

1. veľkosť populácie - je určená prirodzenými prírastkami populácie

2. časť populácie tvoriaca práceschopné obyvateľstvo - je tá časť populácie, ktorú dostaneme, keď od celkového počtu obyvateľstva odpočítame deti ( do 16 rokov), dôchodcov, zdravotne postihnutých, to znamená tých, ktorí alebo ešte nie sú schopní pracovať, alebo už nie sú schopní pracovať

3. priemerný počet odpracovaných hodín za rok - je pomer celkového odpracovaného času za rok k počtu práceschopného obyvateľstva

4. kvalita a kvantita vykonanej práce

• štruktúra ponuky práce závisí od:
• demografickej štruktúry - napr.

pohlavie
• ak sa firma rozhoduje, či na určité ňou ponúkané pracovné miesto zamestná ženu alebo muža, dochádza k zložitému rozhodnutiu
• samozrejme v prvom rade záleží o aké pracovné miesto sa jedná
• ak ide o pracovné miesto napríklad sekretárky, tak vo väčšine prípadov firma uprednostní samozrejme ženu
• ak ide o pracovné miesto napríklad automechanika, upredností muža
• čiže firma sa rozhoduje na základe pohlavia
• ale ak sa jedná o pracovné miesto, na ktoré môže firma prijať aj ženu aj muža, posudzuje svoje rozhodnutie na základe viacerých kritérií
• týchto kritérií je viacej
• u mužov ide napríklad o to, či už absolvoval povinný vojenský výcvik alebo nie
• veľmi málo firiem je ochotných zamestnať mužov pred absolvovaním vojenského výcviku
• firma vo väčšine prípadov nie je ochotná investovať do človeka, dať ho zaškoliť a podobne, keď vie, že skôr či neskôr odíde a neexistuje istota, že sa vráti naspäť pracovať do tejto firmy
• čo sa týka posudzovania kritérií u žien, jedným z kritérií je hlavne to, či je už ženu po materskej dovolenke alebo pred materskou dovolenkou, či má malé deti a hrozí tu OČR a podobne
• samozrejme neberú sa do úvahy iba takéto kritéria
• firmy si v súčasnosti vyberajú svojich zamestnancov aj podľa veku či vzhľadu
• v súčasnosti existuje veľmi veľa prípadov, že firma vo svojom inzeráte na ponuku pracovného miesta vyžaduje nevyhnutnosť spolu so životopisom zaslať aj fotografiu

• medzi ďalšie kritéria pri výbere zamestnancov patrí aj profesijná štruktúra
• to znamená akú má uchádzať o zamestnanie dosiahnutú prax, v akom odbore, ako má odporúčania, a hlavne aký vzdelanostný stupeň dosiahol
• samozrejme prednosť majú uchádzačí s vyšším vzdelaním
• aj keď nemusí platiť pravidlo, že človek s vyšším vzdelaním ovláda viac a je šikovnejší, ako človek s dosiahnutým nižším vzdelaním
• ďalej firmy berú do úvahy absolvovanie rôznych rekvalifikačných kurzov, školení, ovládanie cudzích jazykov a podobne

• ponuka práce závisí aj od mzdovej úrovne
• s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie a naopak, s poklesom reálnej mzdy ponuka práce klesá
• tento, na prvý pohľad paradoxný jav má prirodzené vysvetlenie
• pri vysokých mzdách totiž klesá ponuka práce žien, lebo mzdy mužov dostatočne zabezpečujú životnú úroveň rodiny
• domácnosti pri dostatočne vysokej úrovni reálnych miezd dávajú prednosť voľnému času určenému na vedenie domácností, výchovu detí, zvýšenie spotreby statkov (najmä statkov a služieb v oblasti kultúry)
• vyššia mzda znamená, že svoje doterajšie nároky môžeme uspokojiť pri obmedzení pracovnej ponuky, ale súčasne sa práca stáva lákavejšou - tzv. dôchodkový efekt
• vo väčšine prípadov však prevláda tzv. substitučný efekt, ktorá má za následok, že záujem o prácu sa pri zvýšení mzdovej úrovne zvyšuje - teda ponuka práce rastie
• súvisí to so skutočnosťou, že pri vysokej cene práce sa všetky ostatné alternatívy - využívanie voľného času, šport, kultúra .. - stávajú „pomerne drahšími“, lebo alternatívne náklady na voľný čas sú nepríjemne vysoké v porovnaní so situáciou, keď cena práce bola nižšia

• dopyt po práci je určovaný zo strany firmy
• závisí od ostatných výrobných zdrojov, veľkosti kapitálu a používanej technológie
• pri dokonalejšej technológií bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie, a naopak pri menej náročných technológiach bude dopyt po práci vyšší
• v súčasnosti technický pokrok stále rýchlejšie napreduje
• v minulosti bolo potrebných pri jednom stroji napríklad päť pracovníkov, ale v súčasnosti sú tieto stroje tak vyvinuté, že je toľko pracovníkov úplne zbytočných
• je síce pravda, že sú tieto stroje oveľa drahšie ako voľakedy, ale firma zase ušetrí financie na mzdových prostriedkoch

• dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch (statky, služby) tejto práce
• keď sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt po práci a naopak
• ponuka práce aj dopyt po práci sú síce veľké, ale ponuka stále prevyšuje dopyt a tým rastie nezamestnanosť




Údaje - štatistické zisťovania NÚP:

• miera nezamestnanosti podľa výberového štatistického zisťovania - ktoré by malo byť presnejšie a výstižnejšie než miera zisťovaná podľa evidencie Národného úrade úráce - sa v treťom štvrťroku 2001 medziročne zvýšila na 19 %
• počet nezamestnaných sa oproti 3. štvrťroku minulého rok zvýšil o 4,4 % na 505,6 tis. osôb, za tri štvrťroky o 4,6 % na 512,3 tis. osôb
• Národný úrad práce evidoval ku koncu septembra 17,4 % nezamestnaných
• podľa ŠÚ SR priemerne za tri štvrťroky miera nezamestnanosti dosiahla 19,3 % a bola vyššia než pred rokom
• viac než tretinu predstavujú nezamestnaní dlhšie než 2 roky, ktorých podiel sa zvyšuje
• nezamestnanosť najviac zvyšovali osoby, ktoré naposledy pracovali vo verejných sociálnych a ostatných službách a v obchode
• súčasne s rastom nezamestnanosti pokračoval aj rast zamestnanosti
• počet pracujúcich sa zvýšil o 1,4 %, za tri štvrťroky o 1,1 %
• z celkového počtu pracujúcich zamestnávali odvetvia trhových služieb 29,7 %, priemysel 29,5 % a napr.

pôdohospodárstvo 6,1 %
• koncoročná zamestnanosť má podľa výberového zisťovania pracovných síl medziročne rásť o 1 %
• mieru nezamestnanosti predpokladá 19,1 %, no v 1. štvrťroku 2002 predpokladá jej zvýšenie na 19,6 %

evidovaný počet nezamestnaných

evidovaný počet nezamestnaných v tis.
rok nezamestnaní
1993 323,2
1994 366,2
1995 333,3
1996 329,7
1997 347,7
1998 428,2






miera nezamestnanosti v %


rok miera nezamestnanoti
1993 12,7
1994 14,6
1995 13,1
1996 12,8
1997 12,5
1998 15,6










Možnosťi riešenia nepriaznivého vývoja nezamestnanosti:

• charakter nezamestnanosti v SR signalizuje, že jej riešenie presahuje rámec opatrení, nástrojov a programov politiky trhu práce
• aktívna politika trhu práce realizovaná Národným úradom práce neumožňuje a ani reálne nemôže riešiť problém nezamestnanosti na Slovensku
• umožňuje iba zmierniť najvýraznejšie regionálne disproporcie a situáciu nejohrozenejších sociálnych skupín
• za základné opatrenia, ktoré umožnia obrat v prospech rastu zamestnanosti sa odporúča považovať:

 zvýšenie dynamiky ekonomického rastu a v jeho rámci najmä razantný pokrok v reštrukturalizácii bankového a podnikového sektora a v reforme verejných financií
 rozsiahly prílev strategických zahraničných investícií
 vydefinovanie rámca regionálnej politiky, ktorá vytvorí trhovo komfortmné nástroje podporujúce prílev investícií do problémových regiónov
 zásadnú prestavbu daňového systému
 podporu priestorovej a profesnej mobility pracovnej sily
 efektívnu podporu malého a stredného podnikania
 zosúladenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce
 účinnosť právneho systému v smere vymožiteľnosti práva a posilnenie pozícií veriteľov pri nevyhnutnej a urýchlenej reštrukturalizácii podnikov s využitím inštitútu bankrotu
 transformáciu systému služieb zamestnanosti a v jeho rámci odstránenie nevhodného pomeru medzi sociálnymi a pracovnými príjmami
 prehodnotenie systému služieb zamestnanosti a v jeho rámci nástrojov politiky trhu práce a poistenia v nezamestnanosti
 sociálny zmier
 politickú stabilitu
 podporu medzinárodných inštitúcií, integráciu SR do nich s možnosťou využitia štrukturálnych fondov EÚ na efektívnu pomoc.