Hodnota pre väčšinu teoretikov znamenala iba objektívnu hodnotu, pre ktorú je dôležitá iba objektívna schopnosť vymienať satky za iné. Böhm - Bawerk upozornil na dôležitosť rozlišovania medzi pojmami: " chceme ich rozlišovať ako subjektívnu a objektívnu hodnotu"(Základy teórie hospodárskej hodnoty statkov, 1886,str.25).
Subjektívnu hodnotu vysvetľuje ako význam, ktorý má statok, alebo súbor statkov pre blahobyt subjektu. To znamená, že statok má pre človeka hodnotu, ak spozná, že mu jeho vlastníctvo prináša uspokojenie potreby alebo pôžitok, ktorý by musel postrádať ak by statok nevlastnil. Oproti tomu hodnotu v objektívnom slova zmysle sa vysvetľovala ako sila alebo schopnosť statku privodiť nejaký objektívny úspech. Existuje toľko druhov hodnoty, koľko je vonkajších úspechov, o ktorých chceme hovoriť. Napr. výživná hodnota jedál alebo výhrevná hodnota dreva a uhlia. Tento pohľad na hodnotu je teda "objektívna výmenná hodnota statkov". Inými slovami možnosť dostať za ne výmenou určité množstvo iných hospodárskych statkov. (dom má hodnotu 100 000 zl.)
Jedným z najdôležitejších úloh ekonómie tej doby je vysvetľovať výmenné pomery statkov (čiže v zmysle objektívnej hodnoty). Menej sa pociťuje potreba vytvoriť pre subjektívnu hodnotu takisto obšírnu teóriu. A práve o to sa pokúsil Böhm - Bawerk, ktorý sa vo svojom diele zameriava nielen na výklad tejto teórie ale aj na preukázanie jej nepostrádateľnosti a vedeckej plodnosti. Teória subjektívnej hodnoty


I. Podstata a pôvod subjektívnej hodnoty

V prvej časti sa zamýšľa nad vzťahom statkov k ľudskému blahobytu a následne ich rozčleňuje do skupín. Statky majú rôzny vzťah k ľudskému blahobytu, pričom existujú 2 stupne tohto vzťahu. Nižší stupeň sa nazýva užitočnosťou a vyšší hodnotou. Napríklad pre muža, ktorý sedí pri prameni vody je pohár vody iba nižším stupňom - užitočnosťou a pre muža na púšti vyšším stupňom, teda hodnotou. Pri použití dnešných poznatkov môžeme povedať, že jeden statok má pre rôznych ľudí rozdielnu užitočnosť. Veď koho by zarmútil rozliaty pohár vody pri studni, kým pre cestovateľa na púšti môže mať životný význam. Po skúmaní vzťahu statku k blahobytu jednotlivca Böhm - Bawerk prikročil k formulácii formálnej definície: "Hodnota je význam, ktorý má statok alebo komplex statkov pre blahobyt subjektu"
Nižší stupeň blahobytu - užitočnosť je vlastná všetkým statkom bez rozdielu, naproti tomu vyšší stupeň - hodnota pripadá len malej časti statkov.