V súvislosti s pojmom hodnota, začal skúmať pojem vzácnosť a dopracoval sa k poznaniu, že statky nadobúdajú hodnotu vtedy, ak ich zásoba je malá a nestačí pokryť všetky potreby, oproti tomu existujú statky, ktoré sú k dispozícii v hojnom množstve, je ich dokonca prebytok

a teda sú bez hodnoty. V tomto momente sa dostávame k rozčleneniu statkov známeho z ekonomickej teórie na statky voľné a hospodárske. Definuje ich z hľadiska ich dostupnosti (alebo pri použití Böhm - Bawerkovho termínu "vzácnosti") :"všetky hospodárske statky majú hodnotu, volné statky hodnotu nemajú". Svoje tvrdenie podkladá faktom že hodnota predpokladá nedostatok a neexistencia hodnoty prebytok. Avšak mohli by sme namietať, že statky ako vzduch sú síce voľnými statkami a teda hodnotu nemajú, ale bez dýchateľného vzduchu by sme nemohli žiť. Preto je dôležitý fakt načrtnutý Böhm-Bawerkom, že o tom, či je statok podmienkou pre náš úžitok rozhodujú kvantitatívne pomery. To znamená, že ak o súhrne voľných statkov uvažujeme ako o celku, automaticky mu prisúdime hodnotu. Ak však berieme do úvahy iba čiastočné kvantity, poväčšine sa im neprisúdi hodnota. Pre lepšiu predstavu uvedieme príklad :
Mlynár by nič nenamietal proti tomu aby sme si nabrali pohár vody z jeho potoka. V tomto prípade považuje statok za "nehodnotný". Ak však zmeníme kvantitatívne pomery a požiadali by sme o zmenu smeru potoka, resp. o dovedenie všetkej vody z jeho pozemku, prisúdi statku hodnotu. Vidíme, že sa tu prejavujú rozdiely medzi hodnotou celku a hodnotou jednotlivých jednotiek (teda potok a pohár vody). Jednotky sa oceňujú podľa hraničného úžitku, ktorý k nemu prináleží, t. j. od najmenšieho úžitku. II. Veľkosť hodnoty

Ak hodnota znamená význam statku pre ľudský blahobyt, veľkosť hodnoty sa musí určiť podľa veľkosti získaného blahobytu, ktorý závisí na príslušnom statku. Čiže statok bude mať veľkú hodnotu, ak z jeho získania plynie dôležitá výhoda pre náš blahobyt a nízku, ak na ňom závisí získanie iba malého blahobytu.
Blahobyt, ktorý získame v závislosti na nejakom statku plynie spravidla z uspokojenia určitej potreby. Je samozrejmé, že dôležitosť potrieb je pre každého rôzna. Napriek tomu ich môžeme usporiadať podľa negatívnych dôsledkov, ktoré by vznikli ich neuspokojením. Prvenstvo majú potreby, ktorých neuspokojenie má za následok smrť, ďalej ťažký trvalý následok pre zdravie, česť ...atď. Böhm-Bawerkove zistenia, však odhaľujú dvojzmyselnosť pojmu poradie potrieb. Rozčleňuje ich na poradie druhov potrieb (ako celky: potreba výživy, bývania, obliekania....)a poradie konkrétnych potrieb, t.j. jednotlivých pocitov potrieb.
Ak porovnáme potreby ako celky, musíme prisúdiť prvenstvo potrebe výživy.