Teda pri nedostatku týchto prostriedkov jednoducho vypustí potrebu, ktorá je na "konci radu" - teda je najmenej dôležitá. "Poľovník má 2 kusy chleba - jeden pre seba a druhý, aby nakŕmil svojho psa. Ak sa stratí kus určený poľovníkovi, nebude sa zbytočne vystavovať hladu, ale nahradí stratu kusom určeným k výžive psa." A tým sa dostávame k hlavnému cieľu : veľkosť hodnoty sa meria podľa onej konkrétnej potreby, ktorá je najmenej dôležitá zo všetkých potrieb krytých pohotovou zásobou statkov príslušného druhu. Úbytkom statku, strácame úžitok, ktorého dosiahnutie je pre nás najmenej dôležité. Ak nazveme tento najmenší úžitok podľa Wiesera hraničným úžitkom, potom zákon veľkosti hodnoty formulujeme: hodnota statku je určená veľkosťou jeho hraničného úžitku.
Ak chceme vypočítať jeho veľkosť postupujeme podľa dvoch prístupov:
âPri statku, ktorý už vlastníme, hodnotíme podľa ujmy, resp. utrpenia, ktoré sa vyskytne ak ho stratíme. To znamená podľa tých uspokojených potrieb, ktoré boli predtým zaistené a už nie sú. Týka sa to teda posledného – hraničného úžitku. (Utrpenie, ktoré sa snažíme nahradiť stratu je väčšinou práca.)
âStatok, ktorý ešte nemáme, hodnotíme naopak podľa úžitku, ktorý vznikne získaním daného statku. Nie je to teda posledná ale prvá (novovzniknutá) najviac dôležitá potreba. Kladie si otázku na akých okolnostiach závisí sama veľkosť hraničného úžitku? A odpovedá si na ňu 2 faktormi: potreba a krytie a ich pomer. Substitúcia

Existencia výmeny umožňuje vymeniť statky jedného druhu za statky iného druhu. Meria sa tu teda hraničný úžitok jedného druhu hraničným úžitkom druhého druhu statku alebo množstva statku, ktoré boli získané na jeho zastúpenie. Podstata hraničného úžitku je v tom, že hraničný úžitok nie je vlastný úžitok statku, ale výhoda súvisiaca s jeho náhradou.
Napríklad:
Ak nám ukradnú zimník, neprichádza do úvahy jeho zastúpenie iným, pretože sme mali iba jeden. Takisto nechceme znášať neuspokojenie tejto potreby, pretože by mohla mať dôsledky na našom zdraví. Snažíme sa teda túto stratu preniesť na iné statky, ktoré sú pre nás najmenej dôležité. Vezmeme teda peniaze zo zásoby a odoprieme si tým o 1 luxusný výdavok menej.
Z toho vyplýva náš predpoklad týkajúci sa substitúcie a teda, že veľkosť hodnoty sa určila hraničným úžitkom cudzích statkov a potrieb.