Ak zohľadníme aj 2 faktory, ktoré určujú jej veľkosť zistíme, že: „Čím rozsiahlejšia a intenzívnejšia je potreba a čím menšie množstvo statkov máme k dispozícii na jej uspokojenie, v tým vyšších oblastiach sa musí prerušiť uspokojovanie – a tým vyšší bude hraničný úžitok.“
To znamená, že čím bude zimník drahší, tým väčší bude hraničný úžitok. (predstavuje tie potreby, ktorých sa musíme vzdať.)

III. Vyvrátenie jednej námietky
Ako každé novátorstvo aj teória subjektívnej hodnoty má odporcov aj podporovateľov.
Za podstatu hodnoty sme určili význam statkov pre náš blahobyt. Veľkosť hodnoty sme navrhli merať rozdielom medzi „slasťou a utrpením“, t.j. rozdielom veľkosti blahobytu, ktorý závisí na vlastníctve alebo nevlastnení nejakého statku.
Avšak namieta sa že, citové veličiny nie sú merateľné. Prichádzame teda k časti, kde Böhm-Bawerk rieši rozpor medzi merateľnosťou a nemerateľnosťou subjektívnej hodnoty – užitočnosti (označovanej za citovú, teda iracionálnu veličinu).
Na tieto vytknutia reaguje argumentom , že vlastne svoje zámery a priania (takže subjektívne pocity) porovnávame každý deň pri rozhodovaní sa pre určité statky, ktoré majú uspokojiť potreby. Porovnávacím bodom je intenzita slasti alebo odporu. Tvrdí, že to, že vôbec fungujeme v hospodárskom živote – hospodárime značí, že subjektívnej pocity sa dajú veľkostne určiť. Napriek tomu, že tieto hospodárske akty vykonávame mechanicky.
Veľkosť požitku, teda jeho merateľnosť sa spája s peňažnou jednotkou. Napríklad niekto považuje statok za 30 zl. príliš drahý, ale pri zľave na 25 ho kúpi.
Samozrejme je veľkosť pôžitku týkajúca sa peňazí pre každého iná. Pohľad bohatého a chudobného človeka na tú istú čiastku peňazí je rozdielny.



IV. O veľkosti hodnoty pri rôznych spôsoboch použitia
Úžitková a subjektívna výmenná hodnota



Úžitková:
Statok sa dá vyžívať viacerými spôsobmi (napr. drevo ako palivo alebo stavebný materiál.)
Hraničné úžitky a tým takisto rôznia. Ktorý z nich teda určuje hodnotu statku? Böhm-Bawerk ako odpoveď na túto skutočnosť formuluje nasledovné pravidlo:
„U statkov, u ktorých môžu existovať rôzne alternatívne spôsoby použitia, a ktoré sú schopné poskytovať rôzne vysoký hraničný úžitok, je použitie s najvyšším alternatívnym hraničným úžitkom určujúce pre veľkosť ich hospodárskej hodnoty.“
Nikto predsa neohodnotí dubový nábytok ako palivo.
Výmenná:
Jeden zo spôsobov ako sa dá statok využívať je výmena za iné statky. Z toho teda vyplýva delenie hodnoty na úžitkovú a výmennú. Ak použijeme statok na výmenu, získame ním presne ten úžitok, ktorý nám poskytujú statky zaňho vymenené. Veľkosť subjektívnej výmennej hodnoty sa teda takisto meria hraničným úžitkom statkov, ktoré za ne vymeníme.
Subjektívna výmenná hodnota je identická s úžitkovou.