Jej veľkosť závisí na dvoch okolnostiach: objektívna výmenná sila (teda koľko statkov môžeme dostať za náš statok) a stav potrieb a majetku majiteľa.


V. Hodnota doplnkových statkov
Už z názvu môžeme vytušiť, že v tejto kapitole sa budeme zaoberať hodnotou statkov, ktoré musia spoločne pôsobiť aby sa mohol dosiahnuť úžitok. Nazývame ich podľa Mengera statky doplnkové, presnejšie komplementárne. Ich úhrnná hodnota (t.j. celej skupiny) sa riadi spravidla veľkosťou hraničného úžitku, ktorý je celá skupina statkov schopná poskytovať ako zlúčený celok. Až následne sa potom hodnota rozdelí medzi jednotlivé časti celku (statky).
Ak napr. tvoria tri statky A, B, C doplnkovú skupinu a ak dosiahneme najmenší hospodársky ešte prípustný úžitok, ktorý si môžeme zaopatriť kombinovaným používaním týchto statkov veľkosti 100, potom budú mať i statky A,B,C dokopy hodnotu 100.
V prípade substitúcie v rámci skupiny statkov, ak má hraničný úžitok celej skupiny avšak
substitučná hodnota všetkých troch členov skupiny jednotlivo iba 20, 30, 40 – takže dokopy 90, platí menšia hodnota ako hodnota hraničného úžitku. Skoro každý výrobok je totiž výsledkom spoločného pôsobenia skupiny doplnkových statkov a väčšina z nich je – ako tovar na trhu – nahraditeľná.
Böhm-Bawerk to aplikoval na hospodársku prax a zistil, že tie náklady, ktoré sa odpočítajú od celkového výnosu aby zostal iba čistý výnos sú práve náklady na nahraditeľné výrobné prostriedky s danou substitučnou hodnotou. T. j. náklady na námedznú prácu, suroviny, opotrebenie strojov.



VI. Hodnota produktívnych statkov a statkov „vzdialenejšieho radu“. Pomer medzi hodnotou a nákladmi.

Statky, ktoré bezprostredne slúžia na uspokojovanie ľudských potrieb, nazývame spotrebnými statkami a statky, ktoré pomáhajú pri výrobe iných statkov označujeme ako produktívne statky. V ďalšej klasifikácii statkov ich rozdelíme podľa rôznych stupňov sprostredkovanosti ako prispievajú ľudskému blahobytu statky do radov. (napríklad: 4. rad: pole, 3.rad: obilie, 2.rad: múka, 1.rad: chlieb)
Chlieb teda je posledným členom rady, na ktorom závisí jeho hraničný úžitok. Čiže na všetkých postupne do seba prechádzajúcich skupinách produktívnych prostriedkov vzdialenejšieho radu závisí jeden a ten istý prírastok blahobytu – hraničný úžitok ich konečného výrobku. Hodnota produktívnych prostriedkov je vlastne hodnota nákladov, ktoré sme museli vynaložiť na výrobu daného konečného výrobku. Z toho vyplýva, že veľkosť nákladov určuje hodnota výrobku.