Náklady nie sú konečnou, ale vždy iba vloženou príčinou pre hodnotu statkov.
Nikto by nepochyboval o tom, že vinice majú hodnotu preto, že tokajské víno je hodnotné. A nie naopak, že tokajské víno je hodnotné kvôli viniciam.
Hodnota jednotky produktívnych prostriedkov sa riadi hraničným úžitkom a hodnotou toho výrobku, ktorý má najmenší hraničný úžitok zo všetkých výrobkov , ku ktorých výrobe by mohla byť jednotka produktívnych prostriedkov hospodárne použitá.
Mnohostranné nákladové statky odrážajú hodnotu prijatú od hraničného výrobku na iné výrobky. Princíp hodnoty nie je v nich ale je mimo nich v hraničnom úžitku výrobkov.



VIII. Vedecký význam subjektívnej hodnoty

V tejto kapitole sa Böhm-Bawerk snaží poukázať na dôležitosť teórie subjektívnej hodnoty a jej miesta i v národnom hospodárstve, ktoré skúma sociálno-ekonomické javy a nie individuálne. Sociálne zákony, ktorých skúmanie je úlohou vedy o národnom hospodárstve, sa zakladajú na zhodnom jednaní jednotlivcov. Táto zhoda v jednaní je zase dôsledkom pôsobenia zhodných motívov riadiacich jednaní. Zákony ľudskej žiadostivosti ovládajú sociálne pohyby výroby a spotreby a tým výmenné hodnoty vecných statkov.





Teória objektívnej výmennej hodnoty

III. Základný zákon tvorby cien

Na úvod tejto kapitoly sa Böhm-Bawerk zaoberal pravidlami pri výmene.
Ten, kto si pri jednaniach o výmene hľadí iba svojho vlastného prospechu:
1. vymení iba vtedy, ak bude mať z výmeny prospech.
2. dá prednosť väčšiemu prospechu pred menším.
3. vymení radšej s menším prospechom ako vôbec nie.
Vyplývajúc z týchto pravidiel je treba vysvetliť výraz „vymeniť s prospechom“.
Odvodzuje teda dôležité pravidlo:
Výmena je ekonomicky možná len medzi osobami, ktoré hodnotia tovar a cenový statok odlišne, ba protichodne. t.j. medzi osobami, ktoré hodnotia statok, ktorý majú získať vyššie ako statok, ktorý vlastnia sami.
V minulosti sa tvrdilo, že statky vo výmene, t. j. ktoré sa zamieňajú musia byť ekvivalenty.
Avšak nevymieňame, ak nie je pre nás výmena výhodná. Ak má vymieňaný statok pre nás rovnakú hodnotu ako ten, ktorý máme zaňho dať, nič tým nezískame. A. Tvorba ceny v prípade izolovanej ceny
Pri izolovanej cene medzi dvoma kupujúcimi sa cena ustáli vo vnútri priestoru, ktorého horná hranica tvorí subjektívne hodnotenie tovaru kupujúcim, spodná hranica hodnotenie predávajúcim.
To znamená, že ak chce subjekt A kúpiť tovar za 300 zl., subjekt B hodnotí tovar napríklad na 100 zl. Cena môže byť určená medzi 100 a 300. Ideálna by bola 200. Znamenalo by to zisk 100 zl. pre každého z nich.

B.