Tvorba ceny pri jednostrannej súťaži kupujúcich
Pri jednostrannej súťaži sa stane kupcom najviac výmeny schopný uchádzač, t.j. ten, ktorý hodnotí tovar v porovnaní s cenovým statkom najvyššie, a cena sa pohybuje medzi
hodnotením kupca ako hornou hranicou a hodnotením výmeny najviac schopného z vylúčených uchádzačov ako dolnou hranicou – bez ujmy druhej subsidiárnej dolnej hranice, ktorú tvorí vždy vlastné hodnotenie predávajúceho. Takáto situácia sa vyskytne, ak sa na jeden tovar nájde viac kupcov. Kupcom sa stane ten, ktorý najviac ponúkne.

C. Tvorba ceny pri jednostrannej súťaži predávajúcich
Pri jednostrannej súťaži predávajúcich vymení uchádzač, ktorý je najviac schopný výmeny, t. j. ten, ktorý hodnotí svoj vlastný tovar v pomere k cenovému statku najnižšie. Cena sa potom musí ustáliť medzi hodnotením predávajúceho ako dolnou hranicou a hodnotením výmeny najviac schopného z vylúčených uchádzačov ako dolnou hranicou. Ak existuje viac predávajúcich na jedného kupca, konkrétne A1, ktorý hodnotí svoj tovar na 150 a A2, 100 zl. Znižovať cenu prestane A1 pri 150 a tak A2 ovládne pole. Musí však tovar predať za cenu medzi 100 a 150. Inak by nemal zisk.

D. Tvorba ceny pri obojstrannej súťaži
Pri obojstrannej súťaži sa trhová cena ustáli vnútri priestoru, ktorý je zhora ohraničený hodnoteniami posledného kupujúceho, ktorý sa ešte dostal k výmene, a výmeny najschopnejšieho vylúčeného uchádzača o predaj; zdola je tento priestor ohraničený hodnoteniami výmeny najmenej schopného predavača, ktorý sa ešte dostal k výmene a výmeny najschopnejšieho uchádzača o kúpu, ktorý je z výmeny vylúčený. Ak nahradíme popis 4 osôb označením „hraničné páry“ dostaneme formuláciu cenového zákona:
Výška trhovej ceny je obmedzená a určená výškou subjektívnych hodnotení obidvoch hraničných párov.
Tento prípad je v hospodárskom živote najčastejší a predstavuje vlastne dopyt a ponuku na trhu. Využívame vzťah medzi cenou a subjektívnou hodnotou – cena je výsledkom subjektívnych hodnotení tovaru a cenového statku, ktorí sa stretávajú na trhu. Ak majú všetci vymeniť za jednu trhovú cenu, musí sa cena vybrať tak, aby vyhovovala všetkým vymieňajúcim. Prirodzene každá cena, ktorá vyhovuje výmeny najmenej schopným účastníkom, vyhovuje tým viac všetkým ostatným. Nie však naopak. Takže pomery, posledného páru, ktorému musí cena ešte vyhovovať, udávajú úplne prirodzene usmernenie pre výšku ceny.
Skutočne významná je zmena v hodnotení tých osôb, z ktorých sa skladajú hraničné páry a jednostranná zmena počtu osôb.