Eugen Böhm Ritter von Bawerk (12.2.1851 - 27.8.1914) sa narodil v Brne ako syn vysokého štátneho úradníka, ktorý - povýšený do šľachtického stavu pracoval ako vedúci cisárskej rakúskej administratívy.
Študoval na Viedenskej Univerzite a mal práve dvadsať rokov keď sa dielo Princípy ekonómie od Carla Mengera objavilo v tlači. Böhm-Bawerk študoval právo (práve preto nebol priamy Mengerov študent) ale po jeho doktoráte v roku 1875 sa začal pripravovať na učenie ekonómie v Rakúsku. Strávil dva roky na rôznych nemeckých univerzitách kde pôsobili významní ekonómovia ako prof. W. Roscher, K. Knies alebo B. Hildebrand. Silný vplyv Mengerovho diela, spolu s celoživotným vzťahom s Wieserom (ktorý bol jeho spolužiakom a neskôr švagrom) podporilo Böhm -Bawerka rozvíjať Rakúsku teóriu (školu). Podľa Schumpetera (História ekonomickej analýzy, New York: Oxford University Press, 1954), Bohm-Bawerk "bol takým entuziastickým žiakom Mengera, že nie je nutné hľadať iné vplyvy."
Najintenzívnejšie obdobie Böhm -Bawerka sťaby vedca a učenca bolo na Univerzite v Innsbrucku kde učí politickú ekonómiu (1881-1889). Trvalo počas 80-tych rokov 19. storočia, kedy bolo publikované jeho dielo "Kapitál a kapitálový úrok"1889. V jeho neskorších rokoch pôsobenia dominovalo menovanie ministrom financií v úradníckej vláde. Jeho úlohou bola daňová reforma v Rakúsku. Zahrňovala tak reformu priamych osobných daní ako aj daní dôchodkových. Spočívala v odstupňovanej daňovej progresii a v roku 1890 bola uzákonená.
V priebehu 90-tych rokov bol menovaný do tejto funkcie tri krát. (to je dôvod, prečo sa jeho portrét sa objavil na 100 šilingovej bankovke). V roku 1904 rezignuje na miesto ministra financií, pretože nesúhlasí s vysokým vojenským rozpočtom, odmieta lukratívne miesto guvernéra centrálnej banky a dáva prednosť profesúre na Viedenskej Štátnej Univerzite. Tým sa stal Wieserovým kolegom a nástupcom Mengera. Medzi jeho študentmi sa nachádzali takí ekonómovia ako Joseph Schumpeter a Ludwig von Mises. Hodnota

Hlavná zásluha Böhm - Bawerka spočíva vo formulácii teórie hodnoty, ktorú odvodzuje z úžitku, ktorý statok prináša človeku pri spotrebe. Na úvod svojho diela sa zamýšľa nad pojmom hodnota a analyzuje ho v súvislosti jeho chápania "hodnoty" inými teoretikmi.
Konkrétne uviedol J. Neumanna, ktorý uviedol tucet a viac významov slova hodnota a chcel ich začleniť do národohospodárskej vedy.