Nastáva demonetizácia zlata - proces znižovania úlohy zlata v menovej oblasti. (V tejto súvislosti MMF odpredal časť zlatých zásob, bola zrušená oficiálna cena zlata, zrušila sa časť vkladu členskej kvóty v zlate.);
• základným rezervným prostriedkom sa namiesto zlata a dolárov stali SDR

EURÓPSKY MENOVÝ SYSTÉM

Európsky menový systém (EMS) začal fungovať 13. marca 1979. Členskými krajinami sa stali členské krajiny Európskeho spoločenstva - NSR, Francúzsko, Taliansko, krajiny Beneluxu, Veľká Británia, Dánsko, Írsko. Postupne sa do systému zapojili aj nové členské krajiny - Grécko v roku 1984 a Španielsko s Portugalskom v roku 1986. Pri Veľkej Británii treba spomenúť jedno špecifikum. Anglická libra bola od začiatku v koši, ktorý tvoril menovú jednotku ECU, ale v skutočnosti možno Veľkú Britániu považovať za člena EMS až od roku 1990, keď sa pripojila ku kurzovému mechanizmu EMS.
Konkrétna koncepcia EMS spočívala predovšetkým vo vytvorení:

• samostatnej zúčtovacej menovej jednotky, tzv. ECU (European Currency Unit),
• mechanizmu devízových kurzov,
• úverového mechanizmu.

ECU plnilo funkciu rezervnej meny a slúžilo členským krajinám na vzájomné zúčtovanie obchodných a finančných operácií. ECU bolo fiktívna devíza, ktorá slúžila najmä na vyrovnávanie platieb medzi centrálnymi bankami.
Hodnota ECU bola daná košom mien, čiže spoločnou hodnotou všetkých zúčastnených mien. Váha jednotlivých mien v koši sa určovala podľa podielu krajín na vzájomnom obchode, podľa dosiahnutého národného produktu a podobných hľadísk.
Zloženie koša sa upravovalo každých päť rokov, alebo na požiadanie krajiny, ak sa jej ekonomické postavenie zásadne zmenilo, čo sa prejavilo v neadekvátnej váhe jej meny v koši.
ECU vydával Európsky fond pre menovú spoluprácu, do ktorého centrálne banky krajín ES vložili 20% svojich zlatých a devízových rezerv, za ktoré obdržali protihodnotu v ECU; do tohto fondu krajiny mohli zložiť členský podiel i v národných menách. To znamená, že ECU sa vydávali oproti depozitu 20% zlatých i dolárových rezerv s tým, že zlato bolo oceňované bežnou trhovou cenou, znovu určovanou každé tri mesiace.
Mechanizmus devízových kurzov fungoval na princípe intervenčných nákupov a predajov národných mien členských krajín centrálnymi bankami na národných devízových trhoch. Intervencie boli zamerané na udržanie vzájomných kurzov národných mien a na udržanie kurzov jednotlivých mien voči ECU.
Kurzy ECU vo vzťahu k hlavným západným menám sa uverejňovali denne.