EVOLÚCIA MEDZINÁRODNÉHO MENOVÉHO SYSTÉMU PO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE
Bretton-Woodsky menový systém
Základy povojnového usporiadania medzinárodných menových a úverových vzťahov položila medzinárodná menová a finančná konferencia OSN uskutočnená v roku 1944 v Bretton-Woods (USA). Bretton-woodske dohody zahŕňali nasledujúce hlavné zásady:

• uplatňovanie relatívne pevných menových kurzov na základe zlatej parity. (Zlatá parita = vzťah hmotnosti zlata dvoch rôznych mien.) Trhové menové kurzy mohli oscilovať okolo parity v rozmedzí ± l %;
• na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií sa používalo zlato a svetové rezervné meny (britská libra šterlingov a americký dolár, neskôr len dolár);
• USA sa zaviazali, že budú zahraničným centrálnym bankám vymieňať doláre za zlato, a to v pomere 35 dolárov za l trójsku uncu (31,1035 g) zlata.

Ústrednou inštitúciou medzinárodného menového systému sa stal Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý sa zaoberá koordináciou menovej politiky a riadením kurzového režimu. Medzi jeho hlavné ciele patrí:

• posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu,
• podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu,
• pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií,
• podporiť stabilitu menových kurzov.

Členské podiely do MMF (stanovené s ohľadom na výšku národného dôchodku krajiny, jej podielu na medzinárodnom obchode, veľkosti menových rezerv a pod.) sa pôvodne uhrádzali 25 % v zlate a 75 % v národnej mene.
V rámci MMF sa (od roku 1967) používa špeciálna zúčtovacia jednotka, tzv. osobitné práva čerpania - SDR (Special Drawing Rights), ktorá slúži na vyrovnávanie zostatkov medzi centrálnymi bankami.
Spolu s MMF bola založená aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (Svetová banka), ktorá dopĺňa činnosť MMF poskytovaním dlhodobých investičných úverov.

Kingstonský menový systém

Začiatkom sedemdesiatych rokov nastala kríza bretton-woodskeho menového systému, ktorá súvisela najmä s otrasením pozícií dolára. V roku 1971 americká vláda najprv zrušila voľnú vymeniteľnosť dolára za zlato a následne devalvovala dolár, čo malo za následok výkyvy kurzov mnohých ďalších mien.
V roku 1976 sa preto členské krajiny MMF dohodli v Kingstone (Jamajka) na novom medzinárodnom menovom systéme. Pre kingstonský menový systém sú charakteristické:
• prechod na pohyblivé menové kurzy s intervenčnými zásahmi centrálnych bánk;
• zrušenie vymeniteľnosti dolára za zlato; zlato prestalo byť základom kurzových vzťahov.