STRATEGICKÉ RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV A PERSONÁLNE STRATÉGIE

Termíny strategické riadenie ľudských zdrojov a stratégie ľudských zdrojov alebo personálne stratégie sú často navzájom zamieňané, aj keď je možné medzi nimi nájsť rozdiely.
Stratégie riadenia ľudských zdrojov môžeme chápať ako všeobecný prístup ku strategickému riadeniu ľudských zdrojov v súlade so zámermi organizácie, pokiaľ ide o ďalšie smery jej postupu. Touto definíciou je strategické riadenie ľudských zdrojov integrované do procesu strategického riadenia uplatňovaného organizáciou. Z tohoto procesu vychádza mnoho rozhodnutí, ktoré vytvárajú modely, ktoré organizácia používa pre riadenie svojich ľudských zdrojov a pri vymedzení oblastí, v ktorých je treba spracovávať špecifické personálne stratégie. Ako bolo uvedené, tieto stratégie ukazujú „zámery a plány pre využívanie ľudských zdrojov k dosiahnutiu cieľov podniku.“
V súlade s touto analýzou, sú rozhodnutia v oblasti strategického riadenia ľudských zdrojov zabudovaného do strategického plánu, zatiaľ čo rozhodnutia personálnych stratégií sú z neho len odvodené. Aj tak by však formulovanie personálnych stratégií by nemalo byť považované za reagujúci alebo pasívny proces. Pojem strategického riadenia ľudských zdrojov vyžaduje, aby ich zamerania a účel boli stanovené už pri príprave celkovej stratégie. To však bude pravdepodobne vyžadovať niektoré návraty a opakovania.
Vzájomný vzťah medzi strategickým riadením ľudských zdrojov a personálnymi stratégiami či stratégiami ľudských zdrojov je porovnateľné so vzťahom medzi strategickým riadením a stratégiami spoločnosti či podniku. Tak ako strategické riadenie ľudských zdrojov, tak aj strategické riadenie sú termíny, ktoré charakterizujú prístup, ktorý môže vrcholový management (čiže moderný manažér) uplatniť, keď sa zameriava otázky a keď stanovuje celkový smer postupu. Personálne a podnikové stratégie môžu byť výsledkami tohoto prístupu, ktoré detailnejšie špecifikujú zámery organizácie týkajúce sa kľúčových problémov a jednotlivých funkcií alebo činností.
2.2. VYTVÁRANIE PERSONÁLNYCH STRATÉGIÍ – VŠEOBECNÉ ÚVAHY

Predovšetkým treba zdôrazniť interaktívny (nie však jednosmerný) vzťah medzi podnikovou a personálnou stratégiou. Niektorí autori zdôrazňujú, aby sa obmedzilo prehnaným racionalistickým modelom strategického plánovania a plánovania ľudských zdrojov. Premyslené a integrované stratégie môžu byť zrejme vytvorené vtedy, keď vrcholové vedenie chápe a jedná v súlade so strategickými smermi v oblasti zamestnávania, rozvoja a motivácie ľudí, a to sa dá dosiahnuť efektívnejšie ak je v podniku personálny riaditeľ, ktorý hrá aktívnu rolu a je rešpektovaný ako partner na rovnakej úrovni.
Pri týchto stratégiách neexistuje žiadny jediný správny spôsob.