1. Manažér a jeho charakteristika

Slovo manažér sa často používa na označenie vrcholových pracovníkov firiem, ktorí ich riadia a zodpovedajú za celkovú činnosť firmy. Manažéri tvoria v tomto prípade iba jednu kategóriu pracovníkov ktorí vykonávajú manažment. Všetky firmy vyvíjajú podnikateľskú činnosť a úlohou manažérov je cieľavedome spájať kombinovať a využívať zdroje na splnenie podnikateľských cieľov. Manažéri sústavne obnovujú zdroje a cieľavedome ich usmerňujú na konečné výrobky, prostredníctvom ktorých realizujú svoje tržby. Pomocou osvedčených metód plánovania, organizovania, rozhodovania, ovplyvňovania a kontroly riadia výrobné, pracovné a odbytové činnosti s cieľom dosiahnuť transformáciu zdrojov na konkurencieschopné výrobky a služby.
Manažéra možno definovať ako človeka ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske funkcie pomocou ktorých pôsobí na objekty manažmentu. Je to človek ktorý plánuje, organizuje, vedie a kontroluje ľudské, finančné a informačné zdroje. Manažérmi podniku sú predseda predstavenstva, riaditeľ podniku, viceprezident, manažéri závodov, divízií a pod. Na vykonávanie manažérskych funkcií sú potrebné špecifické vlastnosti a schopnosti ktorými sa manažéri líšia od ostatných pracovníkov firmy.

2. Vznik profesie manažéra

Vznik tejto profesie súvisí s vývojom teórie manažmentu. V začiatkoch vývoja boli spravidla úzko prepojené funkcie vlastníka, pracovníka a manažéra. Mnohí významní manažéri začínali ako podnikatelia vlastníci. Na schopnostiach týchto manažérov stál a padal celý podnik. Väčšinou to boli autoritatívne osobnosti. V súčasnosti rozlišujeme podľa vnútorného usporiadania podniku a funkcií ktoré plní manažment tri úrovne manažmentu a teda aj tri úrovne manažérov:
Vrcholový manažéri (top manažment) sú špič koví vedúci pracovníci, ktorí usmerňujú a koordinujú č innosť podniku ako celku. Sú nositeľmi strategického rozvoja podniku, realizátormi dlhodobých zámerov a urč ovateľmi vnútropodnikového ekonomického režimu.
Manažéri strednej úrovne sú veľmi rôznorodou skupinou. Patria sem nielen manažéri vnútropodnikových útvarov (závodov, divízií...), ale aj vedúci rôznych odborných útvarov (vývoja, výskumu...).
Manažéri prvej úrovne ovplyvňujú svojimi rozhodnutiami transformáciu výrobných č initeľov na úžitkové hodnoty. Zodpovedajú za zadávanie úloh výkonným pracovníkom a za ich plnenie.

Každý manažér disponuje tromi skupinami manažérskych zručností:
Koncepč né zruč nosti sú schopnosti viesť podnik ako celok. Ide o chápanie toho, ako sa rôzne funkcie podniku ovplyvňujú, ako je podnik spojený s okolím a ako zmeny v jednej zložke vplývajú na celý podnik. Tieto zruč nosti sú nevyhnutné najmä pre top manažéra.
Ľudské zruč nosti sú založené na spolupráci vedúceho podriadenými, nadriadenými a s manažérmi na rovnakej úrovni. Požiadavky na ľudské zruč nosti sú dominantné pri strednom manažmente podniku, ale sú dôležité aj pre ostatné stupne manažérov, pretože komunikácia s ľuďmi tvorí významnú neoddeliteľnú súč asť práce manažéra.
Technické zruč nosti zahŕňajú využívanie špeciálnych technických a technologických poznatkov a skúseností pri výkone práce. Technické zruč nosti prevládajú v práci najnižšieho manažmentu.

3. Úlohy manažérov v podniku a požiadavky na osobnosť vedúceho pracovníka

Úlohy manažéra v podniku možno v podstate rozdeliť do piatich skupín:
1) Plánovanie je predvídanie pravdepodobných budúcich udalostí a stanovenie plánov ktoré smerujú k splneniu vopred vytýč2) ených cieľov.
3) Organizovanie je systematické upravovanie možností a úloh tak, aby sa plány mohli realizovať s minimálnymi nákladmi, č4) asom a úsilím.
5) Vedenie ľudí je zadeľovanie jednotlivcov na dané úlohy a napomáhanie k realizácii týchto úloh.
6) Koordinácia je zabezpeč7) ovanie vzájomného súladu medzi potrebami a možnosťami.
8) Kontrola je zisťovanie a presviedč9) anie sa, č10) i sa všetky č11) innosti robia podľa plánu.

Požiadavky na osobnosť manažéra sú veľmi rôznorodé, ale k vykonávaniu tejto profesie nevyhnutné. Z hľadiska vedenia ľudí patria medzi najdôležitejšie:
a. Inteligencia, zdravý úsudok a verbálne schopnosti.
b. Požadovaná kvalifikačc. ná a fyzická výkonnosť.
d. Sociálna zrelosť a stabilita.
e. Nezávislosť, vytrvalosť a postupné zvyšovanie výkonnosti.
f. Zručg. nosť v sociálnej oblasti a prispôsobovanie sa rôznym skupinám.
h. Túžba po spoloči. enskom postavení a socio-ekonomickej pozícii podniku.

4. Vedenie ľudí

Vedenie je proces usmerňovania a správania sa ľudí v záujme dosiahnutia vopred stanovených cieľov. Otázky vedenia ľudí patria v manažmente podniku k najdôležitejším. Od štýlu práce manažéra závisia vo veľkej miere výsledky jeho práce i práce celých pracovných kolektívov. Vedenie ľudí môže v každej situácii, kde ľudia spájajú svoje úsilie k splneniu úlohy. Preto nemusia byť vedúci pracovníci zároveň aj manažérmi.

Manažér je teda formálne uznaná osoba v organizačnej hierarchii a preto je jeho úlohou ovplyvňovať správanie sa podriadených, t. j. vykonávať funkciu vedenia. Z toho vyplýva, že dobrý manažér je vždy dobrý vedúci, ale nemusí to platiť vždy aj naopak. Vedenie je dôležitá a nevyhnutná schopnosť každého manažéra pre dosiahnutie výkonu jednotlivca, skupiny a organizácie. Úsilie o analýzu efektívneho vedenia sa sústreďuje na tri všeobecné oblasti:
Osobné charakteristiky vedúcich
Správanie sa vedúcich
Situácie v ktorých sa vedúci nachádzajú
Pojem vedenie ľudí sa dá vysvetliť dvoma spôsobmi:
· ako pôsobenie na pracovníkov, ktoré ich má usmerňovať v smere dosahovania žiadaných výsledkov
· ako vytváranie prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotný podriadiť svoje osobné ciele a záujmy cieľom pracovného kolektívu
Vedenie ľudí možno robiť tromi spôsobmi:
1. Osobným príkladom- svojimi vlastnosťami, konaním a vystupovaním.
2. Nepriamym pôsobením- motivácia, stimulácia a priaznivé prostredie.
3. Priamym pôsobením- príkazy, úlohy a nariadenia.

4. 1. Štýl vedenia ľudí

-je vertikálny vzťah vedúceho k podriadeným charakteristický pre daného vedúceho pracovníka. Je to v podstate forma pracovného vzťahu nadriadeného pracovníka k podriadenému. Ide o výraz postoja vedúceho k podriadeným. Silne závisí od osobnosti vedúceho a jeho postoja k vedeniu ľudí. Štýl vedenia môže byť ovplyvnený aj zo strany podriadených a to tým ako reagujú na vedenie nadriadeného. Pri presadzovaní rôznych štýlov treba byť flexibilný a vychádzať z danej situácie. Iné štýly sú vhodné pre bežné situácie, iné pre krízový stav. Vo svete existujú štyri spôsoby vedenia ľudí:
1. Autokratický spôsob je založený na sústavných príkazoch a neustálej kontrole. Vyznač2. uje sa uplatňovaním vôle vedúceho, jeho myšlienok a názorov bez ohľadu na podriadených. Autoritatívny typ vedúceho hľadá vždy chyby, nedostatky a problémy, všetko stále kontroluje a vyvoláva napäté situácie. Dôsledkom takéhoto jednania je atmosféra nedôvery, potláč3. anie iniciatívy podriadených, odlišných názorov vrátane postihov.

Tento štýl je vhodný v novom kolektíve, pri nedisciplinovanosti podriadených a pod.
V rámci tohto štýlu sú tri úrovne zoradené podľa stupňa negatívnosti vzťahu nadriadeného pracovníka k podriadenému:
Autoritatívny štýl je zneužívanie postavenia vedúceho pracovníka vo formálnej organizač nej štruktúre a č iastoč ne aj v neformálnej.
Autokratický štýl (autokracia- samovláda, neobmedzená moc jedinca) je väč šinou prejavom tých nadriadených ktorý svojim štýlom vedenia zakrývajú nedostatky vo svojich skúsenostiach a schopnostiach. Autokratický štýl je vhodné použiť ak treba rozhodovať okamžite a zmobilizovať všetky zdroje. V týchto prípadoch je akceptovateľný.
Diktátorský štýl je krajným prejavom vôle jedinca, ktorý vidí a vynáša len seba a likviduje akýkoľvek nesúhlas alebo iný názor.
2. Demokratický štýl vedenia je protikladom autokratického. Vyznač3. uje sa obojstrannou komunikáciou medzi vedúcim a podriadeným, zvýšenou pracovnou aktivitou zo strany podriadených a na strane druhej tvorí priestor pre tieto aktivity pri rešpektovaní urč4. itých pravidiel a vedúceho. Vyskytuje sa v dvoch podobách:
Č istý demokratický štýl vedenia vyjadruje vysoký podiel kolektívu na rozhodovaní.
Participatívny štýl lepšie vyjadruje úč asť jednotlivcov a kolektívov na riadení, ako aj možnosť podieľať sa svojimi názormi a inováciami na ňom.
Demokratický štýl vedenia ľudí predpokladá určitú odbornú, kultúrnu a spoločenskú úroveň členov kolektívu. 3. Liberálny štýl charakterizuje nedisciplinovaná práca. Vedúci je priateľom každého a nemá záujem o prácu, nadriadenosť a podriadenosť nepozná. Negatívnym dôsledkom je presadzovanie osobných záujmov a cieľov, neplnenie úloh a nedostatky vo fungovaní pracoviska, až úplná anarchia. Existujú tri modifikácie tohto štýlu:
Liberálny- vyjadruje snahu o bezkonfliktný prístup nadriadeného k podriadeným, jeho ústupč ivosť pred jednotlivcami a kolektívom.
Pasívny štýl- vyjadruje pasivitu, až defenzívnosť vedúceho a naopak, aktivitu podriadeného kolektívu.
Laisser-faire štýl- je štýl ekonomického liberalizmu požadujúci voľnú hru hospodárskych subjektov bez akýchkoľvek zásahov. V podstate vyjadruje požiadavku podriadených na vedúceho, aby im nezasahoval do ich č inností. 4. Cieľovo orientovaný spôsob vedenia je kombináciou autokratického a demokratického štýlu. Podstatou je, že každý kolektív a každý jednotlivec má urč5. ený cieľ, ktorý je odvodený od cieľov podnikových a zodpovedá schopnostiam kolektívu alebo jednotlivca. Prostriedky, formy a cesty dosahovania cieľov sa ponechávajú na výber kolektívom alebo jednotlivcom.
Ďalšie kritérium podľa ktorého sa vedúci pracovníci navzájom odlišujú je spôsob ako získavajú a spracúvajú potrebné informácie a aký je charakter tých informácií. Toto kritérium možno nazvať informačný profil. Manažéri s podobným alebo rovnakým informačným profilom sa pravidla navzájom priťahujú.

Vedúci pracovníci často uplatňujú svoju moc a často vyvíjajú nátlak na ostatných tým, že od nich vyžadujú konkrétny informačný profil. Napr. vedúci, ktorý je svojim informačným profilom zameraný na operatívne informácie o plnení plánu výroby vyžaduje od svojho okolia informácie podobného typu. Pracovníkov s informačným profilom zameraným na koncepčné informácie sa snaží preorientovať alebo s nimi nekomunikuje. U niektorých manažérov možno badať nevyhranený informačný profil. Je charakterizovaný informačnou pasivitou, malou zásobnou znalostí, orientáciou na jednoduché, z hľadiska práce bezvýznamné informácie. Vedúci by mali zhromažďovať pracovníkov s rôznymi informačnými profilmi. Z hľadiska štýlu vedenia by mal každý vedúci uvažovať v čom môže byť užitočný pre činnosť útvaru a podniku a aký by mal byť vývoj jeho informačného profilu. Usmerňovanie informačných profilov pracovníkov by malo prebiehať veľmi citlivo. Mnoho nezhôd medzi pracovníkmi vzniká práve vďaka rôznorodosti informačných profilov. Ak sú však vhodným štýlom vedenia citlivo usmerňované podľa potrieb vedúceho, potom je potom je ich rozmanitosť podnetom k zmenám, inováciám a je zdrojom skupinovej dynamiky. Komunikácia je dôležitá časť manažérskej funkcie vedenia. Bez nej nemôžu manažéri ovplyvniť jednotlivcov a skupiny tak, aby svojim výkonom dosiahli stanovené ciele. V štúdiách sa uvádza, že až 80% pracovného času zaberá ústna komunikácia. Komunikácia je prenos informácií od zdroja k prijímateľovi, čo znamená prenos vzájomného porozumenia medzi nimi pomocou symbolov. Ak z ich prenosu nevyplýva vzájomné porozumenie, nejde o komunikáciu. 4. 2. Úspešné vedenie ľudí

Úspešné vedenie ľudí je založené na prieskume a využívaní skúseností úspešných vodcov pracovných skupín. Základom takéhoto prieskumu je presný popis úspešných vodcov pracovných skupín. Charakteristika úspešného vodcu skupiny už bola spomenutá vyššie.
Štýl práca manažéra závisí od charakteru jeho osobnosti. Osobnosť je dynamická sústava psychických kvalít človeka, ktoré sa prejavujú relatívnou stálosťou. Osobnosť sa vyznačuje charakterom, temperamentom, poznatkami, skúsenosťami a záujmami. Štruktúra osobnosti manažéra sa člení na:
1. Odborné a rozumové schopnosti
2. Všeobecné a špecifické riadiace schopnosti
3. Morálne, vôľové a charakterové vlastnosti
Významnou zložkou osobnosti manažéra je vodcovstvo. Vodcovstvo je vlastnosť ktorá umožňuje získavať si ľudí pre svoje záujmy, strhnúť ich pre niečo. Predpokladá určitú dávku kreatívnosti, flexibility a pohotovosti. 5.

Záver

Funkcia manažéra je významným ľudským faktorom fungovania podniku. Záleží na ľuďoch, ktorí riadia, ale aj na tých ktorí sú riadení. Preto by mali byť vedenie práce a jej vykonávanie v neustálom súlade. Spôsob práce, výroby a obchodovania sa stále mení. Kedysi záležalo na tom, aby človek pracoval usilovne a nestrácal nič zo svojej pracovnej doby. S časom to nezaniklo a efektívne využívanie pracovného času má význam aj dnes. S rozvojom techniky stúpol význam kvalifikácie a odbornosti. Ľudský faktor už nieje iba človek, ale aj jeho vzdelanie a jeho kvalifikácia, jeho schopnosť práce, jeho sebavedomie a samostatnosť, životný názor ako aj spôsob myslenia a konania. Požiadavky na manažérov neustále rastú. Iné boli požiadavky na manažérov v minulosti, kedy im stačili ekonomické znalosti. V dnešnom období sú požiadavky diferencované podľa
úrovne zaradenia a charakteru činnosti. Okrem vysokej kvalifikovanosti sa kladie dôraz aj na metódy a štýl práce manažéra. Neustále zvyšovanie odbornosti prostredníctvom rôznych školení a seminárov je nevyhnutné pre výkon funkcie manažéra. Okrem navštevovania rôznych odborných kurzov je dobré využiť stážové pobyty v rôznych podnikoch, účasť na výcvikových a tréningových sústredeniach, prípadne iné formy vzdelávania vrátane samovzdelávania.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Štýl práce manažéra