Ich používanie v peňažnom obehu mal veľký vplyv na ich ťažbu. Zachovávajú sa dvojaké ceny , zlaté a strieborné. Podľa vzájomného vzťahu medzi zlatom a striebrom sa rozlišuje:
Paralelná mena, v ktorej obieha zlato a striebro bez toho že by bol stanovený vzájomný pomer medzi nimi. Z histórie je známi len jeden prípad zavedenia paralelnej meny (Anglicko r.1663), ktorý sa neosvečil a stroskotal. Dvojitá mena, v ktorej je zákonom daný pomer medzi oboma kovmi, ale podlieha častým zmenám. Napriek nedostatkom sa bimetalizmus udržuje dlho, v USA oficiálne až do r.1900.
Monometalizmus je taká peňažná sústava, v ktorej funkciu všeobecného ekvivalentu plní len jeden kov (zlato alebo striebro). Najväčší význam v dejinách mal zlatý monometalizmus, ktorý vznikol v Anglicku. Zlatý monometalizmus sa vyskytoval v týchto formách:
štandard zlatej mince

štandard zlatého zliatku

štandard zlatej devízy

štandard bretton - woodskeho typu
Štandard zlatej mince znamená, že zákonným platidlom je zlatá minca, pričom je ich možné voľne raziť a v banke je možnosť ich vymeniť za zlato rovnakej hodnoty. Ďalej neexistovlo žiadne obmedzenie vývozu alebo dovozu zlata. V Anglicku existovala táto menová sústava sa udržala v Anglicku od r. 1821 do 1. svetovej vojny. Pri štanadarde zlatého zliatku sa už zlaté mince nepoužívajú, ale v obehu sú bankovky, ktoré možné vymeniť len za určité množstvo zlata.Vývoz a dovoz zlata je v podstate voľ-ný. Táto menová sústava bola zavedená hlavne v tých krajinách, ktoré nemali dostatočne stabilizované hospodárstvo.(1925 Veľká Británia, 1928 Francúsko)
Podstatou štanadardu zlatej devízy je vymeniteľnosť bankoviek za menu vymeniteľnú za zlato. Neexistuje voľný vývoz ani dovoz zlata. Nie je umožnené udržiavanie veľkých zásob zlata, a preto bola táto menová sústava zavedená vo väčšine krajín po 1. svetovej vojne. Bretton - woodska menová sústava bola vynútená zmenami v ekonomike jednotlivých štátov po 2. svetovej vojne. V roku 1944 bola na konferencii v Bretton - Woodse uzavretá dohoda medzi 44 krajinami.