Graf obalovej funkcie je podobný ako graf ATC (z krátkodobého hľadiska). Po určitú hranicu outputu klesá, dosahuje bod svojho minima a následne začína postupne stúpať. Dôvody však nie sú rovnaké, obalovú krivku ovplyvňuje možnosť dosiahnuť úspory z rozsahu. Pri mnohých druhoch výrob vedie väčší objem produkcie k významným úsporám, pretože pri väčších množstvách výroby je možné použiť odlišné technológie a aj väčšiu špecializáciu a deľbu práce. Vysvetlenia prečo dlhodobé priemerné náklady začínajú rásť sú rôzne, predpokladá sa že po dosiahnutí určitej produkcie sa firma stáva nadmerne náročnou na riadenie, vzrastá byrokracia a neefektívnosť fungovania manažmentu. Mnohé štúdie však poukazujú na to, že v mnohých odvetviach sú dlhodobé priemerné náklady po svojom začiatočnom poklese konštantné. Dlhodobé celkové náklady vypočítame tak, že dlhodobé priemerné náklady vynásobíme počtom vyrobenej produkcie.
Dlhodobé hraničné náklady vyjadrujú prírastok dlhodobých celkových nákladov, ktorý nastane pri zvýšení objemu produkcie o jednotku. Vzťah medzi dlhodobými funkciami hraničných a priemerných nákladov je analogický ako medzi krátkodobými. Ak firma využíva optimálne výrobné kapacity, pri optimálnej úrovni outputu, tak sa budú krátkodobé a dlhodobé hraničné náklady firmy rovnať
Dôležitá pri analýze rovnováhy firmy nie je len výdavková, ale aj príjmová stránka.
Celkový príjem (TR) firmy predstavuje sumu príjmov, ktoré firma dosiahne pri realizácii výrobného outputu. Získame ho ako TR=p.q. Hraničný príjem (MR) je dodatočný príjem, ktorý firma dosiahne, ak zvýši množstvo realizovanej produkcie o jednotku. Vypočítame ho ako prírastok k celkovému príjmu pri raste produkcie o jednotku (q2-q1). Výber inputov zo strany firmy
Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú musí vyriešiť každá firma, je, koľko z každého inputu by mala zamestnať: koľko práce, kapitálu, pôdy a materiálu. Toto rozhodovanie sa začne predpokladom minimalizácie nákladov, čo znamená, že firma volí kombináciu inputov tak, aby dosahovala minimálne celkové náklady. Preto firma, aby vyrobila danú úroveň outputu pri najnižších nákladoch, najíma faktory dovtedy, kým hraničný produkt na dolár vynaložený na každý výrobný faktor nie je rovnaký. Toto pravidlo je analogické tomu, čo robia spotrebitelia, keď maximalizujú svoju užitočnosť. Dôsledkom pravidla najnižších nákladov je pravidlo substitúcie.