Ak sa cena jedného výrobného faktora, kým zmeny ostatných faktorov ostanú nezmenené, získajú firmy tým, že lacnejší výrobný faktorom nahradia ostané faktory.
Alternatívne náklady určitého rozhodnutia sa skladajú z vecí, ktorých sa treba vzdať, keď sa urobí určité rozhodnutie namiesto najlepšieho alternatívneho rozhodnutia.
Príklad: Alternatívne náklady sa vhodne objasnia príkladom, keď majiteľ počítačovej firmy pracuje 60 hodín týždenne, nedostáva však žiadnu mzdu. Na konci roka firma dosiahne zisk 20 000$. Keby ale majiteľ tejto firmy bol zamestnaný u niekoho iného, mohol by zarobiť 45 000$. Toto sú alternatívne náklady alebo zárobok, ktorý majiteľovi ušiel. Ak teda vezmeme vykázaný zisk a odpočítame od neho alternatívne náklady zistíme čistú stratu 25 000$. Krátkodobá rovnováha firmy

V podmienkach dokonalej konkurencie, firma nie je schopná ovplyvniť cenu, za ktorú vyrobenú produkciu na trhu zrealizuje. Súčasne je funkcia dopytu po produkcii firmy je horizontálna, predpokladáme, že firma môže na trhu zrealizovať také množstvo produkcie ako sa rozhodne. Berie pri tom do úvahy očakávané náklady a príjmy, ktoré pri jednotlivých výškach outputu. Firmu zaujíma hlavne rozdiel medzi celkovými nákladmi a príjmami, ktorý v prípade kladného výsledku označujeme ako ekonomický zisk, v opačnom prípade ekonomická strata. (Rozdiel medzi ekonomickým ziskom a normálnym ziskom: Normálny zisk je v podstate odmenou, ktorá plynie podnikateľovi za to, že podniká a s ohľadom na výšku investovaného kapitálu je vo všetkých odvetviach hospodárstva rovnaký. Ekonomický zisk sa chápe ako mimoriadny zisk, ktorý môže na dokonale konkurenčnom trhu existovať z krátkodobého hľadiska. Ekonomický zisk poukazuje na to, že v danom odvetví je výška zisku vyššia ako priemerná a motivuje firmy ku vstupu do daného odvetvia). Keďže za cieľ firmy považujeme maximalizáciu zisku, graf celkových nákladov a príjmov nám ukazuje, aké bude optimálne množstvo produkcie. Bude to také množstvo, pri ktorom je vzdialenosť medzi funkcou TC aTR maximálna (Graf č. 6). Zároveň sa hraničné náklady rovnajú hraničnému prijímu. Krátkodobú rovnováhu firmy možno graficky znázorniť aj pomocou priemerných a hraničných nákl adov (Grafč.7). Ak pripustíme, že v dôsledku exogénnych faktorov dôjde k zmene ceny tovarov konkrétne k poklesu na úroveň nižšiu než je úroveň celkových nákladov firma neprestane vyrábať, pokiaľ cena neklesne pod úroveň priemerných variabilných nákladov. Pokiaľ firma pokrýva tieto náklady (a nepokrýva priemerné variabilné náklady) neprestáva s výrobou, lebo fixné náklady sú z krátkodobého hľadiska nemenné a firma ich musí vynaložiť ešte pred začiatkom výroby. V prípade, že cena klesne pod úroveň priemerných variabilných nákladov firma prestáva výrabať, pretože jej straty budú nižšie, ako keby pokračovala vo výrobe.