Náklady firmy a rovnováha firmy

Úvod do nákladov firmy

Ak hovoríme o nákladoch máme na mysli peňažné výdavky, ktoré firma musí vynaložiť na zakúpenie výrobných faktorov potrebných na výrobu svojeje produkcie. Náklady, ktoré firma vynaloží vo forme priamych peňažných nákladov, sa označujú ako explicitné náklady. Podnikateľ však nemôže odhliadnuť od výrobných faktorov, ktoré on sám vlastní a ktoré bude vo výrobnom procese využívať. Tie náklady, ktoré vznikajú pri použití výrobných nákladov vo vlastníctve vlastníka firmy, označujeme ako implicitné náklady. Tieto náklady nevznikajú v peňažnej forme, ale vlastník sa vzdáva možnosti príjmu, ktorý by získal v prípade alternatívneho využitia. Výšku implicitných nákladov nemožno presne zmerať, možno ich ale odhadnúť. Z hľadiska analýzy rozhodovania sa firmy o výške outputu je potrebné analyzovať náklady firmy z krátkodobého a z dlhodobého hľadiska.Kritériom rozlíšenia medzi krátkymi a dlhými obdobiami je možnosť meniť jednotlivé nákladové položky. Z krátkodobého hľadiska sú niektoré prvky nákladov nemenné. Z dlhodobého hľadiska môže podnikateľ meniť výšku všetkých nákladov, pričom sa dĺžka krátkeho obdobie v jednotlivých odvetviach líši.

Analýza nákladov firmy z krátkodobého hladiska

Náklady delíme:

celkové náklady (fixné a variabilné)

priemerné náklady (fixné a variabilné)

hraničné náklady
Bude nás najmä zaujímať priebeh funkcií jednotlivých nákladov. Nákladové funkcie budú vyjadrovať funkčnú závislosť medzi objemom výroby a výškou nákladov. Celkové fixné náklady(TFC)
predstavujú položky nákladov firmy, ktoré musí firma vynaložiť bez ohľadu na to, aké množstvo objemu produkcie vyrobí. Ide hlavne o náklady na vybavenie firmy a výrobného zariadenia, ale aj pracovníkov zapojených do organizácie výrobného procesu a režijné náklady (vykurovanie, údržba, osvetlenie). Funkciu TFC (keďže nezávisí od vyrábaného množstva) znázorníme ako priamku rovnobežnú s osou X. (Graf č. 1)

Celkové variabilné náklady (TVC)
sa závislosti od zmeny produkcie zvyšujú. Sú to hlavne náklady na materiál na pracovníkov priamo vyrabajúcich výrobky firmy. Celkové variabilné náklady nerastú s rastom objemu produkcie lineárne. Po začatí výroby sa s rastom produkcie zvyšujú pomalším tempom, za určitou hranicou však rastú stále rýchlejšie. Nelineárnosť priebehu funkcie celkových variabilných nákladov možno vysvetliť na základe pôsobenia zákona klesajúcich hraničných výnosov.

Pri nižších úrovniach outputu vedie prírastok variabilných výrobných faktorov k rastu produktivity, čo spôsobuje, že celkové variabilné náklady rastú pomalšie. Po prekročení optimálnej kombinácie VF produktivita postupne klesá. (Graf č. 1)

Celkové náklady (TC)
vypočítame ako sumu celkových fixných nákladov a celkových variabilných nákladov. Preto je v porovnaní s funkciou TVC na grafe posunutá práve o výšku variabilných nákladov. (Graf č. 1 )

Priemerné fixné náklady (AFC)
sú fixné náklady pripadajúce na jednotku produkcie. Vypočítame ich ako TFC/q, preto je priebeh funkcie klesajúci (fixné náklady sa rozpočítavajú na čoraz väčší počet jednotiek). (Graf č. 2 )

Priemerné variabilné náklady (AVC)
vyjadrujú variabilné náklady pripadajúce na jednotku produkcie. (TVC/q). S rastom produkcie variabilné náklady spočiatku klesajú, svoje minimum funkcia AVC dosiahne v bode, kde je kombinácia výrobných faktorov optimálna, za týmto bodom začínajú rásť. (Graf č. 3 )

Priemerné celkové náklady (ATC)
vyjadruje celkové náklady pripadajúce na jednotku produkcie. Pritom sú priemerné celkové náklady sumou AVC a AFC. Tento fakt ovplyvňuje priebeh funkcie. Keď pre tie úrovne outputu, pri ktorých klesá aj funkcia AFC aj AVC nutne musí klesať aj funkcia ATC. Ďalej sa po určitú hranicu kompenzuje nárast funkcie AVC poklesom funkcie AFC, v konečnom dôsledku začína ATC rásť, keďže dodatočný prírastok produkcie vedie k rýchlejšiemu nárastu AVC ako poklesu AFC. (Graf č. 3 )

Hraničné náklady (MC)
vyjadrujú prírastok celkových nákladov, ktorý nastane zvýšením produkcie o jednu jednotku. Pri nízkych úrovniach outputu klesajú (lebo stroje a zariadenia nie sú budované na veľmi nízku úroveň outputu, pri ktorej je výroba nákladná), po dosiahnutí svojho minima však začínajú so zvyšovaním outputu rásť (využitie výrobných kapacít sa stáva nadmerným a kombinácia VF je neefektívna). Priebeh grafu MC zodpovedá zákonu klesajúcich výnosov. (Graf č. 2 )

Vzťah medzi hraničnými a priemernými nákladmi

V prípade že sú hraničné náklady nižšie ako priemerné celkové náklady, priemerné náklady budú klesať. Ak sú hraničné náklady na poslednú jednotku produkcie nižšie, ako ppriemerné náklady je zrejmé, že výroba danej poslednej jednotky prispeje k poklesu priemerných nákladov.

Preto bude pre tieto jednotky produkcie funkcie ATC klesajúcou.
V prípade, že sú hraničné náklady vyššie ako priemerné celkové náklady, priemerné náklady budú rásť, pretože výroba poslednej jednotky produkcie prispeje k rastu priemerných nákladov, v dôsledku čoho bude funkcia ATC pre tieto jednotky outputu rastúca.
Hraničné náklady sa rovnajú priemerným nákladom pri tej úrovni outputu, pri ktorej dosahujú priemerné náklady minimum. Len vtedy hraničné náklady neprispievajú ani k rastu ani k poklesu priemerných nákladov. Dlhodobé funkcie nákladov firmy

Z dlhodobého hľadiska nie sú žiadné z nákladov firmy fixné. Pretože ak firma pristaví nový závod, prípadne príjme zamestnancov, alebo zmení rozlohu využívanej pôdy mení sa aj výška fixných nákladov. Analýza dlhodobých nákladov sa často využíva na projekciu a plánovanie perspektív vývoja firmy v nasledujúcich obdobiach. Funkcia dlhodobých priemerných nákladov (Graf č.5) je dôležitá napríklad keď sa firma rozhoduje v akom veľkom závode bude v nasledujúcom období svoj produkt vyrábať. A tak volí medzi niekoľkými alternatívnymi veľkosťami závodu. Danú veľkosť outputu sa bude firma snažiť vyrobiť v závode, ktorého veľkosť jej umožní dosiahnuť najmenšie priemerné celkové náklady.
Príklad: Ak predpokladáme, že závod na rafínériu ropy na južnom pobreží USA, má určitú kapacitu (napr. 100 000 barelov rafinačnej kapacity denne). Pre závod takejto takejto veľkosti existuje krátkodobá AC tvaru U (nazveme ju SAC, aby sme zdôraznili jej krátkodobý charakter). Keď firma postaví väčšiu rafinériu, jej output, pri ktorom sa minimalizujú náklady, bude väčší, takže nová krivka SAC sa posunie doprava. Teraz predpokladajme, že firma sa nachádza ešte len v štádiu projektovania, nemá žiadne záväzky a nerozhodla sa ešte presne, aký veľký závod postaví. Inžinieri firmy môžu odhadnúť viaceré krivky SAC tvaru U.Pre každú zamýšľanú kapacitu alebo plánovanú úroveň output si firma môže zvoliť rôznu veľkosť závodu a rôznu krivku SAC.Graf ukazuje, že firma si v dlhom období zvolí SAC´ na ľavej strane, ak potrebuje iba nízke q. Prestredné q bude radšej plánovať SAC´´. Pre ešte väčšie q vedie SAC´´´ k najnižším nákladom. Hrubá čierna krivka krivka dlhodobých priemerných nákladov (LAC) sa skladá z troch najnižších úsekov všetkých troch kriviek SAC. (Viď graf č.4 )
Dlhodobá funkcia priemerných nákladov (tzv. obalová krivka) vyjadruje, pri akej veľkosti kapacít (daných krátkodobými funkciami priemerných celkových nákladov) sa pre jednotlivé úrovne outputu dosiahnu minimálne náklady. Dlhodobá funkcia priemerných nákladov je dotyčnicou ku každej z krátkodobých funkcií priemerných nákladov jednotlivých alternatívnych veľkostí výrobných kapacít pri tej veľkosti outputu, pre ktorý je daná veľkosť veľkosť výrobných kapacít optimálna. Preto nazývame, že obaľuje funkcie krátkodobých AC. Nie je však dotyčnicou v bode ich minima.

Graf obalovej funkcie je podobný ako graf ATC (z krátkodobého hľadiska). Po určitú hranicu outputu klesá, dosahuje bod svojho minima a následne začína postupne stúpať. Dôvody však nie sú rovnaké, obalovú krivku ovplyvňuje možnosť dosiahnuť úspory z rozsahu. Pri mnohých druhoch výrob vedie väčší objem produkcie k významným úsporám, pretože pri väčších množstvách výroby je možné použiť odlišné technológie a aj väčšiu špecializáciu a deľbu práce. Vysvetlenia prečo dlhodobé priemerné náklady začínajú rásť sú rôzne, predpokladá sa že po dosiahnutí určitej produkcie sa firma stáva nadmerne náročnou na riadenie, vzrastá byrokracia a neefektívnosť fungovania manažmentu. Mnohé štúdie však poukazujú na to, že v mnohých odvetviach sú dlhodobé priemerné náklady po svojom začiatočnom poklese konštantné. Dlhodobé celkové náklady vypočítame tak, že dlhodobé priemerné náklady vynásobíme počtom vyrobenej produkcie.
Dlhodobé hraničné náklady vyjadrujú prírastok dlhodobých celkových nákladov, ktorý nastane pri zvýšení objemu produkcie o jednotku. Vzťah medzi dlhodobými funkciami hraničných a priemerných nákladov je analogický ako medzi krátkodobými. Ak firma využíva optimálne výrobné kapacity, pri optimálnej úrovni outputu, tak sa budú krátkodobé a dlhodobé hraničné náklady firmy rovnať
Dôležitá pri analýze rovnováhy firmy nie je len výdavková, ale aj príjmová stránka.
Celkový príjem (TR) firmy predstavuje sumu príjmov, ktoré firma dosiahne pri realizácii výrobného outputu. Získame ho ako TR=p.q. Hraničný príjem (MR) je dodatočný príjem, ktorý firma dosiahne, ak zvýši množstvo realizovanej produkcie o jednotku. Vypočítame ho ako prírastok k celkovému príjmu pri raste produkcie o jednotku (q2-q1). Výber inputov zo strany firmy
Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú musí vyriešiť každá firma, je, koľko z každého inputu by mala zamestnať: koľko práce, kapitálu, pôdy a materiálu. Toto rozhodovanie sa začne predpokladom minimalizácie nákladov, čo znamená, že firma volí kombináciu inputov tak, aby dosahovala minimálne celkové náklady. Preto firma, aby vyrobila danú úroveň outputu pri najnižších nákladoch, najíma faktory dovtedy, kým hraničný produkt na dolár vynaložený na každý výrobný faktor nie je rovnaký. Toto pravidlo je analogické tomu, čo robia spotrebitelia, keď maximalizujú svoju užitočnosť. Dôsledkom pravidla najnižších nákladov je pravidlo substitúcie.

Ak sa cena jedného výrobného faktora, kým zmeny ostatných faktorov ostanú nezmenené, získajú firmy tým, že lacnejší výrobný faktorom nahradia ostané faktory.
Alternatívne náklady určitého rozhodnutia sa skladajú z vecí, ktorých sa treba vzdať, keď sa urobí určité rozhodnutie namiesto najlepšieho alternatívneho rozhodnutia.
Príklad: Alternatívne náklady sa vhodne objasnia príkladom, keď majiteľ počítačovej firmy pracuje 60 hodín týždenne, nedostáva však žiadnu mzdu. Na konci roka firma dosiahne zisk 20 000$. Keby ale majiteľ tejto firmy bol zamestnaný u niekoho iného, mohol by zarobiť 45 000$. Toto sú alternatívne náklady alebo zárobok, ktorý majiteľovi ušiel. Ak teda vezmeme vykázaný zisk a odpočítame od neho alternatívne náklady zistíme čistú stratu 25 000$. Krátkodobá rovnováha firmy

V podmienkach dokonalej konkurencie, firma nie je schopná ovplyvniť cenu, za ktorú vyrobenú produkciu na trhu zrealizuje. Súčasne je funkcia dopytu po produkcii firmy je horizontálna, predpokladáme, že firma môže na trhu zrealizovať také množstvo produkcie ako sa rozhodne. Berie pri tom do úvahy očakávané náklady a príjmy, ktoré pri jednotlivých výškach outputu. Firmu zaujíma hlavne rozdiel medzi celkovými nákladmi a príjmami, ktorý v prípade kladného výsledku označujeme ako ekonomický zisk, v opačnom prípade ekonomická strata. (Rozdiel medzi ekonomickým ziskom a normálnym ziskom: Normálny zisk je v podstate odmenou, ktorá plynie podnikateľovi za to, že podniká a s ohľadom na výšku investovaného kapitálu je vo všetkých odvetviach hospodárstva rovnaký. Ekonomický zisk sa chápe ako mimoriadny zisk, ktorý môže na dokonale konkurenčnom trhu existovať z krátkodobého hľadiska. Ekonomický zisk poukazuje na to, že v danom odvetví je výška zisku vyššia ako priemerná a motivuje firmy ku vstupu do daného odvetvia). Keďže za cieľ firmy považujeme maximalizáciu zisku, graf celkových nákladov a príjmov nám ukazuje, aké bude optimálne množstvo produkcie. Bude to také množstvo, pri ktorom je vzdialenosť medzi funkcou TC aTR maximálna (Graf č. 6). Zároveň sa hraničné náklady rovnajú hraničnému prijímu. Krátkodobú rovnováhu firmy možno graficky znázorniť aj pomocou priemerných a hraničných nákl adov (Grafč.7). Ak pripustíme, že v dôsledku exogénnych faktorov dôjde k zmene ceny tovarov konkrétne k poklesu na úroveň nižšiu než je úroveň celkových nákladov firma neprestane vyrábať, pokiaľ cena neklesne pod úroveň priemerných variabilných nákladov. Pokiaľ firma pokrýva tieto náklady (a nepokrýva priemerné variabilné náklady) neprestáva s výrobou, lebo fixné náklady sú z krátkodobého hľadiska nemenné a firma ich musí vynaložiť ešte pred začiatkom výroby. V prípade, že cena klesne pod úroveň priemerných variabilných nákladov firma prestáva výrabať, pretože jej straty budú nižšie, ako keby pokračovala vo výrobe.

Funkcia krátkodobej ponuky firmy bude od bodu P=AVC totožná s funkciu hraničných nákladov firmy.
Firma z hľadiska krátkodobej analýzy môže dosahovať ekonomický zisk, teda cena je aspoň na úrovni hraničných nákladov. Zároveň však firma nemusí z krátkodobého hľadiska dosahovať ekonomický zisk, dokonca nemusí mať pokryté ani fixné náklady.
Sumou ponúk daného statku zo strany všetkých individuálnych výrobcou, ktorí daný statok na trhu vyrábajú a realizujú, dostaneme trhovú ponuku. Funkciu trhovej ponuky dostaneme horizontálnou sumáciou individuálnych funkcií ponuky všetkých výrobcov v danom odvetví a na danom trhu. Dlhodobá rovnováha firmy

Z dlhodobého hľadiska môže firma meniť veľkosť svojich výrobých kapacít v danom odvetví, to znamená, že firmy pôsobiace v danem odvetví ho môžu opustiť ak dosahujú nižší ako priemerný zisk. (resp. do odvetvia môžu vstúpiť nové firmy).
Dlhodobá rovnováha individuálnej firmy sa bude od jej krátkodobej rovnováhy líšiť práve v dôsledku vstupu nových firiem do odvetvia, resp. odlivu firiem z odvetvia a zmeny veľkosti výrobných kapacít firiem pôsobiacich v odvetví. Vstup nových firiem do odvetvia posunie funkciu ponuky doprava a tým ovplyvní trhovú rovnováhu a vedie k poklesu ceny výrobku. Firmy budú do odvetvia vstupovať dovtedy, pokiaľ bude možné dosiahnuť nadpriemerný zisk. Z dlhodobého hľadiska preto nie je možné, aby firma dosahovala ekonomický zisk. Dlhodobá rovnováha firmy (graf č.8) sa bude dosahovať v bode, v ktorom sa dlhodobé priemerné náklady rovnajú cene. V prípade, že by cena bola pre firmu v odvetví vyššia, ako jej priemerné celkové náklady, firma by dosahovala ekonomický zisk a to by motivovalo ďalšie firmy k vstupu do odvetvia. Ďalej firmy musia vyrábať pri minimálnych celkových nákladoch. Ak predpokladáme, že firmy maximalizujú svoj zisk, musia fungovať v bode, v ktorom sa cena rovná dlhodobým priemerným nákladom. V prípade, že by cena bola nižšia firma by opustila odvetvie, ak by cena bola naopak vyššia, firma by dosahovala ekonomický zisk, a to by motivovalo ďalšie firmy k vstupu do odvetvia. Ak predpokladáme, že firma maximalizuje svoj zisk, musia fungovať v bode, v ktorom sa cena rovná dlhodobým hraničným nákladom. Ak majú byť súčasne splnené obe podmienky, rovnováha sa musí dosahovať v bode, kde sa dlhodobé hraničné náklady rovnajú dlhodobým priemerným nákladom, a to je len v bode, v ktorom sú dlhodobé priemerné náklady minimálne.