Pristúpením Rakúska a stredoeurópskych krajín sa sformuje skupina s veľmi heterogénnym ekonomickým rozmerom. Stredoeurópske postkomunistické krajiny, ku ktorým patrí aj Slovensko, budú dosahovať podstatne nižšie kvalitatívne ukazovatele, ako dosahuje hospodársky vyspelé Rakúsko. V roku 2005 pri predpokladanom hospodárskom raste 5% p.a. Slovenská republika dosiahne v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa hodnotu necelých 3500,- USD. Slovensko tak bude vytvárať iba polovicu hodnoty HDP p.c. v ekonomicky najzaostalejšej krajiny Európskej únie, ktorou je Grécko s tvorbou HDP p.c. v hodnote 7390,- USD v roku 1994. V štruktúre tvorby HDP a v štruktúre zamestnanosti sa Slovensko výrazne odlišuje od krajín Európskej únie. Neúmerne vysoký je podiel priemyslu na tvorbe HDP. V EÚ najvyšší podiel priemyslu na tvorbe HDP vykazuje Nemcko s 36%, zatiaľ čo analogický ukazovateľ SR dosahuje 54%. V súvislosti s transformáciou ekonomiky a so zmenou štruktúry ekonomiky by sa mal podiel preimyslu na tvorbe HDP výrazne znížiť v prospech služieb, ktorých podiel dosahuje v súčasnosti v SR iba 40%. Najnižší ukazovateľ v podiele služieb v rámci EÚ dosahuje Portugalsko a Írsko s 55%. Napriek tomu, že poľnohospodárstvo nezohráva na Slovensku významnú ekonomickú ani politickú úlohu, je jeho 6% podiel v porovnaní s členskými krajinami EÚ vysoký. Vyšší podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP ako Slovensko dosahuje iba Fínsko (7%), Portugalsko (7%) a Grécko (11,9%).Zvýšením sofistikovanej výroby na tvorbe HDP a zvýšením podielu služieb by sa mal podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP znížiť.



Krajina
Štruktúra tvorby HDP Štruktúra zamestnanosti
priemysel služby
poľnohosp. priemysel služby
poľnohosp.