Úvod
Audítorstvo v našich podmienkach nemá bohatú tradíciu. Objavuje sa až v súvislosti so vznikom podnikov so zahraničnou kapotálovou účasťou. Nachádza sa teda iba na začiatku formovania a týmto šrádiom je objektívne poznačené aj jeho chápanie i praktická interpretácia.
Auditing ako slovo je latinského pôvodu, ktorému sa však dáva popri kmeňovom význame (počúvanie) špecifický obsah. Prekladá sa ako overovanie ročnej účtovnej závierky a audítor ako overovateľ tejto závierky.
Skúsenosti, najmä zo zahraničia s bohatou tradíciou však ukazujú, že audítorstvo je ucelená samostatná účelová profesia, orientovaná na mnohostranné skúmanie a ucelené kvalifikované hodnotenia podniku ako dynamického objektu živého organizmu s jednoznačným záverom z hľadiska účelu, pre ktorý sa objednáva. Tento účel formuluje objednávateľ a audítor sa mu zaväzuje svojou prácou poskytnúť kvalifikované závery pre jeho rozhodovanie.
Výsledok práce audítora možno zhrnúť eventuálne aj do jedinej vety, ktorou audítor vyjadrí svoje zodpovedné stanovisko o podniku z hľadiska daného účelu, a to buď pozitívne alebo negatívne. Aby však toto výsledné stanovisko bolo skutočne kvalifikované a zodpovedné, jeho práca vyžaduje taký široký záber, aby obsiahla všetky podstatné črty podniku.
Konkrétne rozmery tohto pracovného záveru rámcovo určuje účel formulovaný konkrétnym objednávateľom. Všeobecne sa však očakáva, že okrem širokého spektra ekonomických charakteristík, ktoré tvoria tvoria jadro záberu, predmetom záujmu audítora musí byť aj celkové vnútorné sociálno-spoločenské a právne klíma podniku a jeho povesť v trhovom okolí.
Audítorstvo a audítor uvedené vecné činnosti v podniku nesupluje, nedopĺňa a nevstupuje do nich ani ako ich revízor aj napriek tomu, že tieto činnosti jeho vstup často prijímajú ako revíziu. Audítorstvo ako profesia a audítor ako jej nositeľ je polohovo nad týmito činnosťami, pretože svojím komplexným charakterom uvedená profesia reprezentuje vyšší stupeň celostnosti. Do výkonu týchto štandardných funkcií spravidla nezasahuje, na druhej strane však ani audítorstvo nedokáže zastúpiť žiadna z týchto činností. Jeho nezastupiteľnosť spočíva v jedinečnej schopnosti audítora posudzovať funkčnú spoľahlivosť týchto činností v ich vzájomnej súvislosti a z takých hľadísk, ktoré presahujú individuálne schopnosti ktorejkoľvek z nich.