Obdobne ako štandardy pre prácu v teréne, používajú sa i štandardy, ktorými sa riadi zostavovanie správ spoločne so všeobecnými štandardami. Štandardy pre zostavovanie správ vyžadujú :

súlad finančných výkazov so všeobecne prijatými účtovnými zásadami

zhodnú aplikáciu účtovných zásad

zverejnenie (odhalenie) faktov

vyjadrenie názoru
Súlad finančných výkazov so všeobecne prijatými účtovnými zásadami
Prvý štandard , ktorým sa riadi zostavovanie správ, vyžaduje, aby audítor vyjadril názor o tom ,či sú finančné výkazy predkladané správne, v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami. Ak sa nedá tento názor vyjadriť, mal by sa audítor vzdať vyslovenia názoru.

Súhlasná aplikácia účtovných zásad
Druhý štandard o spôsobe zostavovania správ vyžaduje, aby audítor určil okolnosti, za ktorých neboli použité účtovné zásady súhlasne (rovnako) za všetky obdobia, prezentovvané vo finančných výkazoch.
Podstatou tohto štandardu nie je len súlad sám o sebe, podstatou je predovšetkým vzťah medzi súladom a zrovnalosťou.
Pojem "zrovnateľnosť" obsahuje ako zrovnateľnosť finančných výkazov spoločnosti v rôznych obdobiach, tak i zrovnateľnosť finančných výkazov danej spoločnosti s výkazmi iných spoločností.
Súlad je tesne spojený so zrovnateľnosťou. Ak spoločnosť napríklad prejde od zrýchleného spôsobu odpisovania na rovnomerný spôsob, je použitie účtovných zásad spoločnosti nesúhlasne, a preto sa nedajú porovnávať finančné výkazy spoločnosti v tomto období s finančnými výkazmi za minulé obdobia.
Cieľom druhého štandardu pre zostavovanie správ je preto poskytovať zistenie o tom, že zrovnateľnosť finančných výkazov spoločnosti nie je závažne ovplyvnená nesúhlasným použitím účtovných zásad v rôznych obdobiach.

Zverejnenie informácií (odhalenie)
Všetky závažné záležitosti, obsiahnuté vo finančných výkazoch (a s nimi súviacimi poznámkami), by mali byť adekvátne zverejnené. Zverejnenie informácií by malo mať primeranú formu, systém a obsah.
Rozhodnutie o tom, či zverejnenie je informatívne alebo primerané, by malo vychádzať zo skutočnosti, či by dodatočné informácie mali závažný vplyv na racionálne informovaného pracovníka, ktorý robí rozhodnutie.
Pravidlom pre rozhodovanie audítora by malo byť :
Aký možný vplyv, (pokiaľ sa dá určiť), má informácia na vedúcich pracovníkov?
Mohla by rozhodnutie zmeniť?
Ak je informácia schopná ovplyvniť rozhodovanie, mala by byť zverejnená vo finančných výkazoch. Ak sa však manažment rozhodne nezverejniť informáciu, mala by sa správa nezávislého audítora zamerať na to, čo nebolo zverejnené.