Audítori sú často zasvätení do špecifických informácií, ktoré sa týkajú napríklad odmien vedúcich pracovníkov či vývoja nového výrobku.
Zverejnenie informácií nevyžaduje zverejniť tajné informácie, pretože takáto informácia nie je relevantná vo vzťahu k tomu,či sú finančné výkazy spoločnosti predkladané správne v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami.
Zverejnenie finančných výkazov by malo informovať o výsledkoch hospodárenia jednotky, jej finančnom postavení a hotovostných tokoch.

Vyjadrenie názoru
Štvrtý zo štandardov, ktorými sa riadi zostavovanie správ stanovuje, že nezávislý audítor musí buď vyjadriť názor na finančné výkazy spoločnosti ako celok alebo tvrdiť, že názor sa nedá vyjadriť. Všeobecne sa dá konštatovať, že zmyslom štvrtého štandardu je chrániť užívateľa pred nepochopením miery zodpovednosti, ktorú na seba berie nezávislý audítor. Audítor je zodpovedný len za správu, ktorú vydá, manažment je zodpovedný za finančné výkazy a poznámky, ktoré túto správu doprevádzajú.
Štvrtý štandard o zostavovaní správ vyžaduje aj, aby bol v audítorskej správe vymedzený druh zákazky audítora a miera zodpovednosti audítora vo všetkých tých prípadoch, kedy je meno audítora vyslovené v súvislosti s finančnými výkazmi.
Najvýznamnejší vplyv na používanie všeobecne prijatých audítorských štandardov má posudzovanie závažnosti (chýb, informácií) a audítorského rizika.
Závažnosť (význam) ariziko sú tak dôležité najmä preto, že audítor nemá dostatok času ani zdrojov ku skúmaniu všetkých operácií a udalostí (skutočností), ktoré v auditovanej jednotke prebehli. Preto je nutné rozhodnúť o tom ,ktoré operácie a ktoré udalosti je nutné preskúmať. Je zrejmé, že najzávažnejším oblastiam a oblastiam, ku ktorým sa viaže najväčšie riziko, venuje audítor najviac pozornosti.
Audítorské riziko a stupeň vecnej správnosti ovplyvňujú použitie všeobecne akceptovaných audítorských štandardov, zvlášť štandardov práce v teréne a vypracovania audítorskej správy, pričom sa odrážajú v štandardnej správe audítora.
Audítorské riziko a vecná správnosť sa musia posudzovať neoddeliteľne pri určovaní podstaty, časového harmonogramu a rozsahu audítorských postupov a pri hodnotení výsledkov týchto postupov.

Dôsledky porušenia etických zásad
Motívom neetického správania sa býva finančný prospech, tlak lukratívnych klientov, túžba obstáť v konkurencii, získať reputáciu za každú cenu. Peniaze vedome či nevedome zvádzajú z cesty, vedú k poskytovaniu zbytočných služieb, alebo k účtovaniu takých, ktoré neboli poskytnuté, k nerešpektovaniu etických želaní klientov z obavy pred stratou zárobku. Je tiež prirodzeným ľudským impulzom zabudnúť na tých, ktorých nemáme priamo pred očami - na verejnosť.
Pri porušení etických zásad, dôsledky ich porušenia možno zaznamenať na troch úrovniach
1. etické dôsledky
2. dôsledky riešené disciplinárnym konaním
3. dôsledky riešené súdnym procesom
Etické dôsledky
Pri prvej úrovni nedošlo k porušeniu právnych noriem ani vnútorných predpisov komory audítorov. Neetickým správaním audítora utrpela jeho morálka, jeho povesť, čo sa odrazí aj na veľkosti jeho klientely.