Nemôžu úplne veriť posudku, čo je v rozpore s hlavným cieľom audítorskej činnosti, odovzdávať dôveryhodné posudky.
Nezávislosť a objektivita sú základnými piliérmi profesie, no ide však často o nezistiteľné vlastnosti. Pri hodnotení audítorskej dokumentácie nemožno zistiť ani audítorovu nezávislosť na zákazníkovi, ani jeho objektivitu.
Nezávislosť, vďaka svojmu významu v úlohe profesie audítora ako dôveryhodného overovateľa predkladaných finančných informácií, bola predmetom viacerých výkladov a predpisov než ktorékoľvek iné pravidlo obsiahnuté v Etickom kódexe audítora mnohých krajín.
Názor, že v určitých situáciách nie je zabezpečená nezávislosť audítora, nevyjadruje pochybnosti o jeho čestnosti. Ide o situácie, pri ktorých sa môžu aj úplne čestní ľudia dostať do záujmových konfliktov. Skúmanie sa preto neorientuje v prvom rade na okolnosti, kedy osoba nie je dôveryhodná, ale pri ktorých sa od dôveryhodnej osoby nemôže očakávať dôveryhodný posudok. Je teda dôležité vypracovať typické situácie, pri ktorých vzniká podozrenie ohrozenia nezávislosti audítora a ich zahrnutím do právnych noriem sa takýmto situáciám vyhnúť.
Nezávislosť audítora je zakotvená v zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v paragrafe 4 a je rozvinutá v paragrafe 5, kde sa hovorí, že prekážkou pre výkon audítorskej činnosti je :
1.vlastnícky, spoluvlastnícky, členský, zamestnanecký vzťah k overovanému podnikateľovi, z ktorého má audítor majetkový alebo iný prospech,
2.členstvo vo volebných alebo menovaných orgánoch overovaného podnikateľa,
3.príbuzenský vzťah k vlastníkom a pracovníkom overovaného podnikateľa, ktorí majú rozhodovaciu právomoc.
Tieto prekážky trvajú ešte po dobu päť rokov po skončení týchto dôvodov.
V prípade vlastníckeho a spoluvlastníckeho vzťahu, keď audítor vystupuje ako financujúci overovaného subjektu, vzniká záujmový konflikt vyplývajúci z dvojitej funkcie overovateľa. Audítor nie je nezávislý.
Zamestnanecký vzťah, tiež bráni posudzovacej nezávislosti tým, že overovateľ ako zamestnanec je viazaný na príkazy svojho zamestnávateľa. Okrem toho tu existujú osobné kontakty a nebezpečenstvo krátkozrakosti voči chybám a nedostatkom vo vlastnom podniku. Overovateľ by musel preskúmať aj vlastné rozhodnutia alebo dokumentáciu.
Členstvom v riadiacom orgáne má overovateľ zodpovednosť alebo spoluzodpovednosť za rozhodnutia overovaného podniku a za jeho účovanie, aj keď sa nezúčastnil zostavenia ročnej účtovnej závierky. Overovanie ročnej účtovnej závierky by bolo jednoznačne sebaoverovaním.
Keď je overovateľ členom dozorného orgánu overovaného podniku, potom sa zúčastňuje na jeho rozhodnutiach aspoň súhlasom s plánmi podniku a s predloženou účtovnou závierkou.