Audítor sa musí snažiť udržiavať svoje vedomosti na aktuálnej úrovni vedy, a to štúdiom odborných časopisov, na odborných seminároch a inými formami.
-- audítor musí vystupovať etickým spôsobom a nemal by konať proti oprávneným záujmom overovaného subjektu
-- audítor by nemal súhlasiť s tým, že bude vystupovať ako svedok proti overovanému subjektu, ak nedostane oficiálne predvolanie pred súd
-- audítor by sa mal s overovaným subjektom dohodnúť na zodpovedajúcom spôsobe odmeňovania jeho práce, spravidla bude účtovať svoju audítorskú prácu na základe hodinovej sadzby, nie je vhodné viazať odmenu na percentá zo zisku alebo na iné kritériá
-- audítor pri inzercii svojich služieb nesmie postupovať tak, aby degradoval služby, ktoré poskytuje, inzeráty nesmú obsahovať kritiku iných audítorských firiem
-- povinnosťou audítora je, byť neustále informovaný o platnom znení zákonov a právnych predpisov regulujúcich sféru jeho činnosti a dodržiavať ich vo svojej profesionálnej praxi
-- audítor má korektne spolupracovať s ostatnými, ktorých služby sa konštruktívne vzťahujú na usporiadanie potrieb jeho klientov


Zásady platné v USA
Najväčší vplyv na dnešnú audítorskú prácu v Spojených štátoch amerických má Americký inštitút diplomovaných verejných účtovníkov /AICPA/, ktorý združuje viac ako 300 tisíc členov, no nie všetci sú audítori. AICPA je celoštátna profesijná organizácia, ktorá združuje audítorov, finančných odborníkov v priemysle alebo vo vláde, odborníkov vyučujúcich na vysokých školách a na univerzitách.
VŠEOBECNE PRIJATÉ AUDÍTORSKÉ ŠTANDARDY
Výklad štandardov auditu vydáva Výbor pre audítorské štandardy (Auditing Standards Board - ASB), ktorý je zložkou Amerického inštitútu autorizovaných účtovníkov a jeho úlohou je vydávať pravidlá auditu. V roku 1941 vydala Komisia pre burzy cenných papierov správu účtovnej rady, ktorá v jednej svojej časti žiada, aby audítor uviedol vo svojej auditorskej správe, či bola zákazka prevedená v súlade so všeobecne prijatými audítorskými štandardmi.
V tej dobe však neexistovali žiadne písomné štandardy. Preto Výbor Amerického inštitútu autorizovaných účtovníkov pre audítorský postup začal s vydávaním rady audítorských štandardov. Po prerušení druhou svetovou vojnou dokončil až v októbri 1947 deväť všeobecne prijatých štandardov, a to vo svojej správe "Dočasná vyhláška o audítorských štandardoch - ich všeobecne uznávaný význam a rozsah".
Deväť štandardov bolo schválených hlasovaním členov Amerického inštitútu autorizovaných účtovníkov v roku 1948 a desiaty štandard bol hlasovaním schválený v roku 1949.
Desať všeobecne prijatých audítorských štandardov , je klasifikovaných ako
všeobecné štandardy,.
štandardy pre prácu v teréne,
štandardy vypracovania audítorskej správy. Štandardy nie sú natoľko špecifické, aby predstavovali praktický návod pre činnosť audítora. To ani nebolo úmyslom ich vydávateľa. Štandardy sú vodítkami, od ktorých sa odvíjajú audítorské postupy, merítka kvality, podľa ktorých sa posudzujú všetky vykonané audity. Pretože sú štandardy vodítkami a merítkami kvality, málo kedy dochádza k ich zmenám. Od ich uzákonenia v štyridsiatych rokoch boli v skutočnosti len dva štandardy podstatne revidované : jeden zo štandardov o práci v teréne a druhý zo štandardov o zostavovaní správ boli v roku 1988 revidované Vyhláškou o audítorských štandardoch (SAS) č. 55 a 58.
Naopak, audítorské postupy predstavujú podrobné metódy a techniku výkladu štandardov a ako také sa menia s meniacim sa prostredím, v ktorom audit prebieha.
Audítorské postupy sú nástrojom k naplňovaniu audítorských štandardov.
V nasledujúcom texte podávam výklad každého štandardu. Všeobecné štandardy
Tri všeobecné štandardy majú vzťah k profesionálnej kvalifikácii audítora a kvalite jeho práce.